उत्तराखंडी ई-पत्रिका की गतिविधियाँ ई-मेल पर

Enter your email address:

Delivered by FeedBurner

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

Thursday, November 28, 2013

उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य प्रबंधन

 (   Tourism and Hospitality Management for Garhwal, Kumaon and Haridwar series-1 )

                                             पर्यटन व आतिथ्य की परिभाषायें  
                                                लेखक : भीष्म कुकरेती 
                                            (विपणन व विक्री प्रबंधन विशेषज्ञ )
                                
             उत्तराखंड की भिन्न व अति विशेष  भौगोलिक , सामाजिक , राजनैतिक विशेषताओं के कारण उत्तराखंड का विकास में  पर्यटन उद्यम का सर्व प्रथम महत्व है। यहाँ तक कि प्राथमिक उद्यम कृषि भी पर्यटन से जुड़ा है।  अत: यह आवश्यक है कि उत्तराखंड का निवासी या प्रवासी को पर्यटन व आतिथ्य प्रबंधन का प्राथमिक ज्ञान होना अति आवश्यक है। 
                         इसी ध्येय की प्राप्ति हेतु इस लेखक ने कई लेख उत्तरांचल में पर्यटन परिकल्पना नाम से लेख प्रकाशित किये।

                                       
                                           पर्यटन की परिभाषा 
                             वर्ल्ड टूरिज्म ऑर्गेनाइजेशन के अनुसार सभी यात्राएं पर्यटन नही हैं।
                वर्ल्ड टूरिज्म ऑर्गेनाइजेशन के अनुसार किसी भी व्यक्ति द्वारा एक साल से कम की अवधि में व्यापार , आराम या आनंद प्राप्ति या अन्य उद्येश्य पूर्ति हेतु की यात्रा को पर्यटन कहते हैं और यह यात्रा आम जिंदगी जीने या आम जीविका की यात्रा नही होनी चाहिए (जैसे नौकरी के लिए कोई मनुष्य रोज दुगड्डा से कोटद्वार आता है तो वह पर्यटन नही है ).  
                    मैथीसन और वाल (1982 )के अनुसार अपने स्थाई निवास या कार्यस्थल से अस्थाई रूप से किसी गंतव्य स्थान की यात्रा , यात्री द्वारा  उन स्थानों में सक्रिय कृत्य करना; और उस या उन यात्रियों के लिए साधन उपलब्धीकरण को पर्यटन कहते हैं। 

                             नॉर्दन आरिजाना विश्वविद्यालय  (2012 ) के अनुसार पर्यटन एक सामूहिक रूपसे कंही उद्यमों , सेवाओं और कृतों से और परिवहन सुविधाएं , रहने की सुविधाएं , खाने -पीने की सुविधाओं , खरीददारी की सुविधाएं, मनोरंजन की सुविधाओं, आतिथ्य की अन्य अपेक्षित जैसे पर्यटन अनुभव की सुविधाये जुटाने को पर्यटन कहते हैं। 
                      मैसिन्तोष व गोएलडनर (1986 ) के अनुसार पर्यटक , सरकारी संस्थाओं या सरकारी अधिकारियों , व्यक्तिगत व व्यापारिक संस्थाओं  व स्थानीय लोगों के मध्य आपसी संबंध , आपसी बातचीत या अन्य माध्यमों  द्वारा यात्रियों या यात्री को आकर्षित करने की प्रक्रिया व घटनाओं को पर्यटन कहा जाता है। 

     उपरोक्त परिभाषाएं स्पष्ट करती हैं कि पर्यटन कोई फैक्ट्री या उत्पाद उत्पादक जैसा माध्यम नही है अपितु पर्यटन में कई भागीदार हैं जैसे 
सरकार 
सरकाऋ कर्मचारी व सरकारी संस्थान 
व्यक्ति  व  गैरसरकारी संस्थाएं 
स्थानीय लोग 
व्यापारिक संस्थान या व्यापारी 
मूलभूत सुविधाएं
                                        पर्यटन संबंधी आतिथ्य की परिभाषा 
 यात्री के ठहरने , खाने -पीने , व्यापारिक सविधाएं व अन्य पर्यटकीय सुविधाये प्रदान करने की प्रक्रिया  प्रबंधन को आतिथ्य प्रबंधन कहते हैं।
आतिथ्य सत्कार प्रबन्धन पर्यटन प्रबंधन का एक मुख्य व महत्वपूर्ण अंग है।

  @@ उत्तराखंड में पर्यटन व आतिथ्य प्रबंधन श्रृंखला अगले भाग में जारी ……


Copyright @ Bhishma Kukreti 29/11/2013 

contact ID bckukreti@gmail.com 

                                    References

1 -भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपनण परिकल्पना , शैलवाणी (150  अंकों में ) , कोटद्वारा , गढ़वाल 

Notes on Tourism and Hospitality Management for  Garhwal, Kumaon and Haridwar ; Tourism and Hospitality Management for Haridwar;Tourism and Hospitality Management for  Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for  Dehradun Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for  Uttarkashi Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for Tehri Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for  Rudraprayag Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for Chamoli Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for  Pauri Garhwal ;Tourism and Hospitality Management for Pithoragarh Kumaon ;Tourism and Hospitality Management for Bageshwarr Kumaon ;Tourism and Hospitality Management for Champawat Kumaon ;Tourism and Hospitality Management for Nainital Kumaon ;Tourism and Hospitality Management for Almora Kumaon ;Tourism and Hospitality Management for Udham Singh Nagar Kumaon ;

Encroachment and Capturing of Kumaon Tarai by Muslim Rulers in Doti Kalyan Chand period

 (History of Kumaon from 1000-1790 AD)
                                      
         (History of Chand Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 201

                                              ByBhishma Kukreti

                             Encroachment in Tarai of Kumaon by Muslim Rulers

         Doti Kalyan Chandra was busy in killing or punishing his suspected enemies in hills.  The commanders of Avadh Nabab Mansurali Khan captured Sarbana and Bilhari Parganas of Kumaon Tarai. Avadh regional commanders were planning to capture balance portion of Kumaon Tarai.
        From Rohilkhand (Bareli region), Ali Muhmmad Khan Rohila was ready to capture Tarai Mal of Kumaon.
                       Doti Kalyan Chandra appointed a courageous, hard worker nationalist Shiv Datt Joshi as regional commander for Tarai. Shiv Datt Joshi took necessary steps and recaptured Sarbana and Bilhari regions from Avadh commanders.   Joshi built a fort in Tarai region for stopping encroachment. Shiv Datt Joshi appointed Hariram Joshi as his deputy for looking after Tarai region.

                              Murder of Himmat Gusain

                Himmat Gusain was from Chand king family. Doti King took out his eyes. Himmat Gusain came to Tarai Bhabhar.
          Himmat Gusain collected army in Kashipur region to oust Doti Kalyan Chandra. Doti Kalyan Chandra came to know the conspiracy by Himmat Gusain. Doti Kalyan Chandra came to Tarai with army. His army pushed the army of Himmat Gusain. Himmat Gusain had to flee and took shelter in Anvla under Ali Muhammad Khan Rohila.
  Around 1742, Hakim Ram Datt Adhikari informed the King that Himmat Gusain was taking shelter under Ali Muhammad Khan Rohila. Doti Kalyan Chandra was conscious that Himmat Gusain could attack on Kumaon with Rohila army.
  Doti Kalyan Chandra sent Hedi spy killers led by Duli Chand from Bhavar to camp of Ali Muhammad Khan Rohila. Duli Chand killed Himmat Gusain.   Ali Muhammad Khan had already gathered necessary information about all weak points and strong points of Kumaon kingdom from Himmat Gusain.
 Now Ali Muhammad Khan Rohila was ready to capture part or complete Kumaon kingdom
    



@@ Read more about History of Attack on Kumaon by Rohila Commander Ali Mohammad Khan in the period of Doti Kalyan Chand in next chapter
Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 29/11/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev’s Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
                           
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -202  
History of Kumaon (1000-1790) to be continued….
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued…
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued…)

म्यार गौं की बिजळि

चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती 

     
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )
हमर नेता , ग्राम विकास अधिकारी, मोटर सड़क हमर भेळ  वळ गांव मा आण से डरदन पण भै या बिजळि   उकाळ -उंधार का हमर गां मा ऐइ ग्याइ।
पैला जमानु मा बि लोग बाग़ अपण नौनि नाम बिजलि नि धरदा छा तब बिजली नाम बजर पड़न छौ।  आज बि कैन अपण नौनि नाम बिजली नि धरण।  दिमाग खराब हुयुं च कि बेटि नाम बिजली धरला अरे लोग बुबा कुण ब्वालल कि ल्या स्या धोकेबाज का बुबा ऐ गे। या बिजली की ब्वे  कुण बोलि द्याला बल ले !  चंचला की माँ त चंचल ही होली। 
बिजली आण से हमर गाँकि संस्कृति ही बदल ग्याइ।  अब नया मुहावरा हमर गां मा ऐ गेन। 
जन कि पैल बुल्दा छा कि स्यु या स्या कन , कै तरां आँख झपकांद अब बुल्दन स्यु बिजली तरा आँख झपकाणु च। 
बिजली की लुका छिपी चलणि रौंदि यानि कबि आंद च कबि चलि जांद। पैल बुल्दा छा चल लुका -छिपि खेल खिलला अब त बुल्दन चल बिजली खेल खिलला। 
तुमर खाणो टैम ह्वावो य़ा बच्चों परीक्षा ह्वावो या दिवाली ह्वावो वैबरि ही बत्ती गोल हूंदी। पैल लोग अपण बच्चों तैं अड़ान्द छा बल तैक दगुड़ नि करण स्यु बार बगत पर धोका दे दींदु।  अब जब मेन टैम पर , बार बगत , जरूरत का बगत बिजली जरुर गुल ह्वे जांद तो लोग सीधा बुल्दन बल तैक दगुड़ नि करण स्यु बिजली च याने तैन अवश्य ही बार बगत पर धोका दीण। अब जै पर भरोसा नि ह्वावो वै तैं बिजली बोलि द्यावो तो सब्युं समझ मा ऐ जांद कि तै पर या तैं पर भरोसा नि करण। 
इन लगद बल बिजली भूतों से जादा ही डरद। तबि त रात बिजली नि आदि पण दिन मा बिजली रौंदि च। 
पैल जनानी जंगलातौ पतरोळs दगड़ भैजि , ममा क रिस्ता लगांद छे कि घास-लखडु चोरी करद दैं पतरोळ भैजी , ममा या मम्या ससुर कै हैंक छ्वाड़ चल जावो।  अब सरकारी  बिजलीक लाइन मैन का दगड़ रिस्तेदारी लगाण पोड़द कि जग्गी मा फ़ोकट मा बिजली तार छोड़ द्यावो या कुछ हौर टैम पर निरंतर बिजली आण द्यावो। 
पैल लोग पटवारी से डरदा छा अब पटवरि बि लाइन मैन से डरद।  . 
पैल गाळि दिए जांद छे कि तैंक गौड़ तड़म लगि जैन , तैंक गौड़ी दूध मा कीड़ पोड़ी जैन।  अब गाळि , घात , श्राप का शब्दों मा बदलाव ऐ गेन।  अब गाळि हूंदन बल जा ! बार बार तेरी बिजली जाणि रैन , जा ! जग्गी , त्यौहारुं दिन त्यार इक बिजली नि ऐन  या जा बार बार त्यार फ्यूज उड़णा रैन या लाइन मैन त्यार दुसमन ह्वे जैन। 
पैल  जंदरो सल्लि क  ज्योर बोलिक खुसामद करण पोड़द छे अब इलेक्ट्रिक मैकेनिक का हथ जुड़ण पोड़द कि ह्यां ये जी ! जरा तै फ्यूज ठीक करि देन।   
बिजली अपण दगड़ भौत कुछ लाइ  अर भौत कुछ ली बि गे।   


Copyright@ Bhishma Kukreti  29/11/2013 


[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य;सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी ...]

History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon King Doti Kalyan Chand

(History of Kumaon from 1000-1790 AD)
                                      
         (History of Chand Dynasty Rule in Kumaon)
History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon, Haridwar) - Part 200

                                              ByBhishma Kukreti
  The historians, people will remember the   Doti Kalyan Chand rule for misrule; mistrust; mismanagement; mean mien by officers and ministers; misanthropy; misapplication of power; misapprehension; misappropriation of court money; mischief behaviors of King and his deceptive supporters; misinformation to the King by conspiracy methods; misjudgment by King; wrong counseling by ministers and Nobel s to the King; misdeeming deeds of King and his ministers; misgiving etc.
                 Since the King Doti Kalyan Chandra did not have any experience of Kingdom politics he was always afraid of conspiracy against him.  Doti Kalyan Chandra was always afraid that his servants would kill him and throw him out of power.
            Doti King created a strong network of spy to find his enemies or who might be his opponent.  The spies did pay less attention on conspiracy against the King but took disadvantages by announcing criminal cases against their own personal enemies , The advisors , officers, spies of King too advantages for settling their own enmities.
                     Taking Out Eyes of Brahmin Group
    There were many Brahmin groups fighting with each other for power in the court of Doti Kalyan Chandra.  One day, Bhavanipati Pande of Bairati , Dwarhat informed (conspiracy) the King that a group of Brahmins and Khasya group had made strategy to kill him (the King) and these groups wanted to crown the prince of Jaipur King (Rajasthan).  
             The King became insane hearing this information. The king Doti Kalyan Chandra ordered to take out eyes from the bodies of those Brahmins and Khasya immediately.  King did not give second thought for his inhuman order.
  The court workers took out eyes of those Brahmins mentioned by Bhavanipati Pande.  Nine iron pans (Kadhai or Bhadola) were filled by the eyes of so called anti King Brahmins. There were only cry of poor Brahmins and blood in that place. The so called anti King Khasya were killed and their dead bodies were thrown into Suval River valley. The vultures and craws were busy for eating the dead bodies. Most of the Brahmins were Pant, Joshi from Jhinjhad.
                  After killing Rautelas and Khashyas and making Brahmins blind; the King though for repent. The King Doti Kalyan Chand built a Mahadev temple in Binsar for repenting his sinful deeds. Frequently, King Doti Kalyan Chandra used to visit Binsar Mahadev temple.



@@ Read more about History of Cruel King Doti Kalyan Chand in next chapter
Copyright@ Bhishma Kukreti -bckukreti@gmail.com 27/11/2013

                                      References

Dr. Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas Bhag 10, Kumaon ka Itihas 1000-1790
Badri Datt Pande, 1937, Kumaon ka Itihas, Shri Almora Book Depo Almora
Devidas Kaysth, Itihas Kumaon Pradesh
Katyur ka Itihas, Pundit Ram Datt Tiwari
Oakley and Gairola, Himalayan Folklore
Atkinson, History of District Gazette
Menhadi Husain, Tuglak Dynasty
Malfujat- E Timuri
Tarikh -e-Mubarakshahi vol 4
Kumar Suresh Singh2005, People of India
Justin Marozzi, 2006, Tamerlane: Sword of Islam
Bakshsingh Nijar, 1968, Punjab under Sultans 1000-1526 
The Imperial Gazetteer of India, Volume 13 page 52 
Bhakt Darshan, Gadhwal ki Divangit Vibhutiyan
Mahajan V.D.1991, History of Medieval India
Majumdar R.C. (edited) 2006, The Sultanate
Rizvi, Uttar Taimur Kalin Bharat
Tarikhe Daudi
Vishweshara nand , Bharat Bharti lekhmala
Aine-e Akbari
Akbari Darbar
Tareekh Badauni
Eraly Abraham, 2004 The Mogul Throne
The Tazuk-i-Jahangiri
Maularam- Gadh Rajvansh Kavya
Ramayan Pradeep
Annatdev’s Smriti-Kaustubh
Sarkar, History of Aurangzeb
Jadunath Sarkar, History of Aurangzeb
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
                           
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -201  
History of Kumaon (1000-1790) to be continued….
Himalayan, Indian History of Chand Dynasty rule in Kumaon to be continued…
  (Himalayan, Indian History (740-1790 AD to be continued…)

Notes on History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Pithoragarh ) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Dwarhat) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Bageshwar) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Champawat ) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Almora) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Nainital) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon (including Udham Singh Nagar ) King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon,  Uttarakhand King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon,  Central Himalaya King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon, North India  King Doti Kalyan Chand; History of Misrule, Conspiracy, Groups and Mistrust in the Rule of Kumaon,  South Asia King Doti Kalyan Chand;

Wednesday, November 27, 2013

पहाडुं शिक्षा गाड़ी पटरी पर किलै नी आणि च ?

चबोड़्या -चखन्यौर्या -भीष्म कुकरेती 

     
(s =आधी अ  = अ , क , का , की ,  आदि )
एक प्रवासी (जोर कै धै लगांदु )- अरे यी शिक्षा गाड़ी तैं क्या ह्वे भै ? बड़ी दरदनाक बात च कि हमार गांवक शिक्षा गाडी इंजिन  बुरी हालात मा च। 
मुम्बई बिटेन आयुं प्रवासी  - मै लगद या गाड़ी पटरी से उतर गे। 
दिल्लि बिटेन आयुं प्रवासी - नै नै गाड़ी त ऊनि च जन सन 1890 मा अंग्रेज यीं गाड़ी तैं ये गां मा ल्है छया। 
अमेरिका बिटें अयुंप्रवासी  - हाँ  लगणु च गाड़िक अंजर पिंजर ढीला ह्वे गेन। 
सबि प्रवासी -नै नै हमर गांवक शिक्षा गाड़ी दौड़न चयेंद।  हम सब तैं कुछ करण चयेंद। 
एक प्रवासी इंजिनियर  - अरे इंजिन का अग्वाड़ी द्वी पहिया अलग अलग साइज का किलै छन ?
एक प्रवासी जणगरु - हाँ एक पहिया शिक्षक च अर हैंक पहिया शिक्षा प्रशासन च। 
इंजिनियर -पण दुयुंक साइज अलग अलग च त गाड़ी पटरी से नि उतरलि त क्या ह्वालु ?
जणगरु -दुयुंक साइज एक बि ह्वै बि जालो तो शिक्षा गाड़ीन अग्वाड़ी नि बढ़ सकद। 
इंजीनियर - किलै ?
जणगरु -एक वाममार्गी च त हैंक दक्षिण मार्गी च।  अंग्रेजूं टैम इ बिटेन द्वी पैया अलग अलग दिशा मा चलणा रौंदन।  
इंजीनियर - कनो ?
जणगरु - प्रशासन बुलद बल बच्चों तैं शिक्षा नौकरी पाणो जरिया हूण चयेंद बस तो  शिक्षक बुलद बल  नौन्याळु आचार -विचार -ज्ञान -विज्ञान बढ़ाणो शिक्षा दिए जाण चयेंद। 
इंजिनियर -हां सही बात त च कि नौन्याळु आचार -विचार -ज्ञान -विज्ञान बढ़ाणो शिक्षा दिए जाण चयेंद। 
जणगरु -पण द्वी पहिया अलग अलग दिशा मा चलणा कोशिस करदन अर गाड़ी अग्वाड़ी ही नि बढ़द। 
विशेषज्ञ -अर पैथर समाज , नेतृत्व का पहिया बि छन जो उत्तर या पश्चिम दिशा गामी छन। चार पहिया अलग अलग दिशा मा चलदन। 
एक प्रवासी - अरे पर यूं  पहियों नट , बोल्ट , स्क्रू त ढीला हुयां छन। 
एक ग्रामवासी - वांक बान दिल्ली बिटेन शिक्षा नीति संशोधन का टिक्वा बि त अयाँ छन। 
जणगरु -पण वो अधकचा, अधकचरा  टिक्वा नट , बोल्ट , स्क्रू की जगा त नि ले सकदन ना ?
एक प्रवासी -अरे ये इंजिन बिटेन सड्याण किलै आणि च ?
हैंक प्रवासी विशेषज्ञ -पुराणो सिलेबस सौड़ी गे  तो   वांक दुर्गन्ध आणि च। 
जणगरु -पण सरकार त पांच दस सालम सिलेबस बदलणि रौंद त फिर बि इथगा दुर्गन्ध किलै ?
विशेषज्ञ - असल मा सिलेबस पूरो नि बदल्यांद। तो पुरण सिलेबस नै सिलेबस तैं सड़ै दींदु। 
इंजिनियर - एक बात बतावो ! शिक्षा इंजिन त जै बि हालत मा च स्यू त च।  पण शिक्षार्थी कख छन ?
ग्राम वासी -अब क्वी अपण बच्चों तैं गां मा नि पढ़ान्द।  सब्युं बच्चा  देहरादून या ऋषिकेशउंद पढ़दन।  
कुछ  प्रवासी - हम सब तैं अपण मातृभूमि शिक्षा वास्ता कुछ ना कुछ करण चयांद ।. 
एक बणिया - अरे जन शहरूं मा हूणु च तनि  कारो।  यीं खस्ता हालात की  , अंजर पंजर हुईं  शिक्षा गाड़ी नीलाम मा बेचीं द्यावो अर कैं प्राइवेट कम्पनी से  सेकंड हैंड शिक्षा गाडी ल्है आओ। 
सबि प्रवासी - हम एक प्रस्ताव पारित करदवां कि हमर पहाड़ मा शिक्षा गाडी पटरी पर आण चयेंद। अर हम सब अपण गांवक शिक्षा गाडी पटरी पर लाणो संकल्प लींदा। 
एक ग्राम वासी - तो सौब चलो पौड़ी जैक स्कूल इंस्पेकटर ऑफ स्कूल से बात कौरिक शिक्षा गाड़ी तैं पटरी पर लांदवां। 
एक प्रवासी - अरे मि  त द्वी दिनों छुटि लेक सामूहिक नागराजा पूजन का वास्ता अयूं छौं।  मेरि त परस्यूं ऑफिस की महत्वपूर्ण मीटिंग च। 
सबि - हाँ हम सब त द्वी या तीन दिनों कुण गाँव अयाँ छंवां . हमम टैम नी च। 
सबि ग्रामवासी - त फिर अपण घड़ियाली आंसु  बगाण बंद कारो अर सुरक अपण अपण शहर जावो। हम गांवाळ  अफिक अपण समस्याउं  निदान करला ! 


Copyright@ Bhishma Kukreti  28/11/2013 


[गढ़वाली हास्य -व्यंग्य, सौज सौज मा मजाक मसखरी  दृष्टि से, हौंस,चबोड़,चखन्यौ, सौज सौज मा गंभीर चर्चा ,छ्वीं;- जसपुर निवासी  के  जाती असहिष्णुता सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ढांगू वाले के  पृथक वादी  मानसिकता सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;गंगासलाण  वाले के  भ्रष्टाचार, अनाचार, अत्याचार पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; लैंसडाउन तहसील वाले के  धर्म सम्बन्धी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;पौड़ी गढ़वाल वाले के वर्ग संघर्ष सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; उत्तराखंडी  के पर्यावरण संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;मध्य हिमालयी लेखक के विकास संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य;उत्तरभारतीय लेखक के पलायन सम्बंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; मुंबई प्रवासी लेखक के सांस्कृतिक विषयों पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; महाराष्ट्रीय प्रवासी लेखक का सरकारी प्रशासन संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य; भारतीय लेखक के राजनीति विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य;सांस्कृतिक मुल्य ह्रास पर व्यंग्य , गरीबी समस्या पर व्यंग्य, आम आदमी की परेशानी विषय के व्यंग्य, जातीय  भेदभाव विषयक गढ़वाली हास्य व्यंग्य; एशियाई लेखक द्वारा सामाजिक  बिडम्बनाओं, पर्यावरण विषयों   पर  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, राजनीति में परिवार वाद -वंशवाद   पर गढ़वाली हास्य व्यंग्य; ग्रामीण सिंचाई   विषयक  गढ़वाली हास्य व्यंग्य, विज्ञान की अवहेलना संबंधी गढ़वाली हास्य व्यंग्य  ; अन्धविश्वास  पर चोट करते गढ़वाली हास्य व्यंग्य    श्रृंखला जारी ...]

Insanity Sentiment in Garhwali Folk Dramas

 गढवाली लोक नाटकों / लोक  गीतों में  उन्माद   भाव

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Folk Theater/Rituals and Traditional Plays part -50

                                    Bhishma Kukreti

                


                 According to Bharat’s Natyashastra (7/83), insanity sentiment is demonstrated by laughing, weeping, crying, irrelevant talk, lying down, sitting and engaging in such other abnormal activities.
            I remember a folk drama played by us at our teen age around 1968-69 in Nau forest hill, Village Jaspur, Malla Dhangu, Pauri Garhwal (UK) while grazing the cattle.
           One of a boys Shatrughna Prasad Jakhmola played the role of a person who was affected very badly (Bhut Lagana) by evil soul. As soon as Shatrughna was affected by Bhut (evil soul) he started jumping and sitting, lying down. He was crying, was suddenly became silence and talking irrelevantly.
             I also remember a folk drama played by Badis in Mitragram village, Malla Dhangu, Pauri Garhwal. There was scene of theft of jewelry from a poor farmer. The Badi who was performing the role of poor fellow was acting as if the man becomes mad. He was crying, laughing and running here and there.




Copyright@ Bhishma Kukreti 27/11/2013

Review of Characteristics of Garhwali Folk Drama, Community Dramas; Folk Theater/Rituals and Traditional to be continued in next chapter.

                 References
1-Bharat Natyam
2-Steve Tillis, 1999, Rethinking Folk Drama
3-Roger Abrahams, 1972, Folk Dramas in Folklore and Folk life 
4-Tekla Domotor , Folk drama as defined in Folklore and Theatrical Research
5-Kathyrn Hansen, 1991, Grounds for Play: The Nautanki Theater of North India
6-Devi Lal Samar, Lokdharmi Pradarshankari Kalayen 
7-Dr Shiv Prasad Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 1-12
8-Dr Shiva Nand Nautiyal, Garhwal ke Loknritya geet
9-Jeremy Montagu, 2007, Origins and Development of Musical Instruments
10-Gayle Kassing, 2007, History of Dance: An Interactive Arts Approach
11- Bhishma Kukreti, 2013, Garhwali Lok Natkon ke Mukhya Tatva va Charitra, Shailvani, Kotdwara
12- Bhishma Kukreti, 2007, Garhwali lok swangun ma rasa ar Bhav , Chithipatri
Xx
Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays; Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Chamoli Garhwal, North India, South Asia; Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Rudraprayag Garhwal, North India, South Asia; Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Pauri Garhwal, North India, South Asia; Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Tehri Garhwal, North India, South Asia; Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Uttarkashi Garhwal, North India, South Asia; Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Dehradun Garhwal, North India, South Asia; Insanity Sentiment in Garhwali Folk Drama, Folk Rituals, Community Theaters and Traditional Plays from Haridwar Garhwal, North India, South Asia;

गढवाली लोक नाटकों में  उन्माद  भावटिहरी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  उन्माद  भाव;उत्तरकाशी गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में   उन्माद  भाव;हरिद्वार गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में   उन्माद भाव;देहरादून गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में  उन्माद   भाव;पौड़ी गढ़वालके गढवाली लोक नाटकों में उन्माद    भाव;चमोली गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में   उन्माद  भावरुद्रप्रयाग गढ़वाल के गढवाली लोक नाटकों में उन्माद   भाव;

तिमल /गूलर की सब्जी ,औषधीय व अन्य उपयोग

  उत्तराखंड  परिपेक्ष में  तिमल /गूलर   की सब्जी ,औषधीय व अन्य   उपयोग और   इतिहास 

                                                   
          History /Origin /introduction, Food uses , Economic Uses of  Himalayan Fig (Ficus auriculata)  in Uttarakhand context 

                                           उत्तराखंड  परिपेक्ष  में  जंगल से उपलब्ध सब्जियों  का  इतिहास -28 

                                     History of Wild Plant Vegetables ,  Agriculture and Food in Uttarakhand -28                        
          
                                              उत्तराखंड में कृषि व खान -पान -भोजन का इतिहास --68  
                                        History of Agriculture , Culinary , Gastronomy, Food, Recipes  in Uttarakhand -68


                                                                आलेख :  भीष्म कुकरेती


 
उत्तराखंडी नाम - तिमल।  तिमलु 
हिंदी नाम व अन्य नाम -गूलर , धूसी , तिरमाड , तिमल ,त्रेमबेल  
जन्मस्थान - इस प्रजाति का जन्मस्थल हिमालय है।  जब कि आम गूलर का जन्म पश्चमी एसिया  हुआ।  गूलर ही  पहला फल हैं जिसका उपयोग प्रथम बार मनुष्य ने किया।  उत्तराखंड  गूलर ऐसा फल है जिसे मनुष्य ने सबसे पहले उपयोग किया। 
रहन सहन - गूलर जंगल में भी हो सकता है किन्तु खेतों में जुताई -निराई -गुड़ाई से मिट्टी के सहलाने के कारण हवादार मिट्टी से गूलर खेतों में अधिक फलता फूलता है। हिमालय में 1500 मीटर की ऊंचाई तक गूलर पैदा होता है। ऊंचाई 3 -10 मीटर तक भी जा सकती है।
                तिमल की सब्जी 
कच्चे फलों को चार भागों में या दो भागों काटकर उसके अंदर फूलों को खुरच दिया जाता है । 
इन कटे फलों को छांछ में आठ दस मिनट उबाला जाता है।  फिर उबले तिमल को अलग से साफ़ पानी में कुछ देर उबाला जाता है। 
अब ग्राम पानी से उतार कर ठंडा किया जाता है। 
गरम कढ़ाई में तेल गरम कर तेल में जख्या , भांग , धनिया की बीज छौंका जाता है।  फिर लहसुन , एक कटे प्याज को थींचे अदरक के साथ छौंकते हैं और फिर उबले तिमल के कटे फलों को छौंका जाता है।  फिर मसाला नमक मिलाकर पकाया जाता है। तिमल से तरीदार सब्जी कम ही बनती देखि सूनी है।
                अन्य उपयोग 
तिमल के फल तो काम आते ही हैं तिमल के पत्ते चारे  के  रूप में उपयोगी पेड़ है। 
लकड़ी का बहु उपयोग होता है। 
वैदकी में भी तिमल का उपयोग होता है। 

Copyright Bhishma Kukreti  27 /11/2013 
Notes on History of Culinary, Gastronomy in Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Pithoragarh Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Doti Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Dwarhat, Uttarakhand;History of Culinary,Gastronomy in Pithoragarh Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Champawat Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Nainital Uttarakhand;History of Culinary,Gastronomy in Almora, Uttarakhand;History of Culinary,Gastronomy in Bageshwar Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Udham Singh Nagar Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Chamoli Garhwal Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Rudraprayag, Garhwal Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Pauri Garhwal, Uttarakhand; History ofCulinary,Gastronomy in Dehradun Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Tehri Garhwal  Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Uttarakhand Uttarakhand; History of Culinary,Gastronomy in Haridwar Uttarakhand; 

 ( उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; पिथोरागढ़ , कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;चम्पावत कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; बागेश्वर कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; नैनीताल कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;उधम सिंह नगर कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;अल्मोड़ा कुमाऊं  उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; हरिद्वार , उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;पौड़ी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ;चमोली गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; रुद्रप्रयाग गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; देहरादून गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; टिहरी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; उत्तरकाशी गढ़वाल   उत्तराखंड में कृषि व भोजन का इतिहास ; हिमालय  में कृषि व भोजन का इतिहास ;     उत्तर भारत में कृषि व भोजन का इतिहास ; उत्तराखंड , दक्षिण एसिया में कृषि व भोजन का इतिहास लेखमाला श्रृंखला )