उत्तराखंडी ई-पत्रिका की गतिविधियाँ ई-मेल पर

Enter your email address:

Delivered by FeedBurner

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

Wednesday, May 20, 2015

LEARN AND TEACH GARHWALI LANGUAGE ( day 14 )

LEARN AND TEACH GARHWALI LANGUAGE (गढ़वाली सीखा अर सिखावा )
Translated by : Khushal Singh Rawat
ENGLISH 
ROMAN ENGLISH  / GARHWALI
 गढ़वाली 

These are my books.
Those are your books.
 E meri kitabi chhan.
Wu tumari kitabi chhan.
इ मेरि  कितबि छन। 
वु तुमरी कितबि छन। 
These are your notebooks.
They are on the table.

 E tumari notebook(kaphi) chhan.
Wu table m chhan.
 इ तुमरि काफी ( नोटबुक ) छन। 
वु टेबल म छन। 
 These are my marbles.
They are of different colours.
E meri kancha goli chhan.
Wu bani - bani rango ki chhan.
 इ मेरि कांचा गोलि छन। 
वु बनि - बनीं रंगो की छन।  
 Shri Kukreti ji is your teacher
 Kukreti ji tumara teacher (master) chhan.
 कुकरेती जी तुमरा मास्टर (टीचर ) छन। 
 Seeta and geeta are sisters.
Their mother is a teacher.
 Seeta ar Geeta bhaini chhan
Wu ki bwe mastaryan cha.
सीता अर गीता भैणी छन। 
वूं कि ब्वे मस्टर्याण  च। 
 None of us went there.
 Ham bati wakh kwee ni gayee.
 हम बटि वख क्वी नि गाइ । 
 We enjoyed ourselves during the holiday.
 Haman chhutee m khoob mouj kai .
 हमन छुटि म खूब मौज करी। 
 Whoever is the best, will get a prize.
Ju sabse badiya whalu, we tai inam meelalu.
 जू सबसे बढ़िया व्हालु , वे तै इनाम मीललू। 
 He is wiser than me .
 Wu me se chalak cha.
 वु मी से चालाक च। 
 My handwriting is better than that of my brother .
 Meri likhawat myar bhai se bhali cha.
 मेरी लिखावट म्यार भाई से भली च। 
 What is that  ?
That's a computer.
 Wu kya cha ?
Wu camputer cha.
 वु क्या च ?
वु कम्प्यूटर च। 
 What are those ?
Those are cassettes.
 Wu kya chhan ?
Wu cassette chhan.
 वु क्य छन ?
वु कैसेट छन।  
 This is a box. These are its corners.
 Yu ek dabba  cha. Yi weka koona chhan.
 यु एक डब्बा च। यी वेका कूणा छन। 
 Who is that ?
He is my colleague.
 Wu ko cha ?
Wu myaru dagdi kaam kard .
 वु को च?
वु म्यार दगडी काम करद। 
 Whose notebook is this ?
It's hers.
 Ya kai kaphi cha?

Ya ween ki cha.
 य कैकि  काफी (नोटबुक ) च। 
 This cow is ours
 Ya gaudi hamari cha.
 य गौड़ी हमरि च। 
 Those shops are theirs.
 Wu dukani wunki chhan
 वु दुकनि वूं की छन। 
This watch is mine.
This house is yours
This house is his.. 
 Ya ghadi meri cha
Yu tumari ghouf cha.
Yu ghour weku cha.
 य घड़ि मेरि च। 
यु तुमरु घौर च। 
यु घौर वेकु च। 
 Your painting is the best
 Tumari kala krit (painting) sabse badiya cha.
 तुमरी पेंटिंग (कलाकृति )सबसे बडिया च। 
 Who is knocking at the door ?
 Darwaju ku khat khatyanu cha ?
 दरवज़ु कु खट- खटाणु च।  
 Whose luggage is this ?
 Yu kaik saaman cha ?
 यु कैकु समान च। 
 She does't know the value of time.
 Ween tai bakt ki kadar neech.
  वीं तै बकता / टैम  कि कदर नी च। 
 You can trust me .
 Tum me par bharosu rakha.
 तुम मि फर भरवसु रखा। 
 I am very thankful to you .
Tumaru bhout jaada dhanyabad,(Jugraaj rainya) 
 तुमरु भौत जादा धन्यवाद ( जुगराज रैंया )
 His rude behaviour shocked me .
Me tai we ku byo war thik ni laagu.
 मि तै वे कु ब्यवार  ठीक नि लागू। 
 I never expected this from you.
Mil kabhi ni swachu ki tum yin karla.
 मिल कभि नई स्वाचु कि तुम इन करला। 
 These books are of no use to me .
 Yi kitabi myar kaama ni chhan.
 इ कितबि म्यार कामा नि छन। 
 We have to leave at once.
 Ham abhi jana chha.
 हम अभि जाणा छा।  
 They have their own house in Dehradun.
 wun ku Dyaradoon m apdu ghour cha.
 वूं कु द्यारादूण म अप्डू घौर च।  
 That shop belong to my uncle.
 Wa dukan myar kaka ki cha.
व दुकान म्यारा काका कि च।  
Khushal  S. Rawat

संस्कृत काव्य टीकाकार वाणी विलास डबराल

Sanskrit Scholars- Commentator  from Garhwal 

संस्कृत काव्य  टीकाकार वाणी विलास डबराल 


(गंगासलाण के प्रसिद्ध संस्कृत विद्वान श्रृंखला -7    )
        इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती
तिमली , डबराल स्यूं के स्व वाणी विलास को आम आदमी प्रख्यार व्यास के नाम से अधिक जानता है।  गंगासलाण में आज किसी भी भागवत वाची व्यास की तुलना करनी हो तो लोब वाणी विलास डबराल के साथ करते हैं।  किन्तु संस्कृत साहित्य में वाणी विलास डबराल को सम्मानित टीकाकार की दृष्टि से देखा जाता है। 
स्व वाणी विलास का जन्म तिमली , डबरालस्यूं , पौड़ी गढ़वाल में  संस्कृत विद्वान श्री सदानंद के घर 25 अक्टूबर 1899 को हुआ। 1920 में वाणी विलास ने शास्त्री की परीक्षा लाहोर से उत्तीर्ण की। तदनन्तर धार्मिक प्रवचन को अपना व्यवसाय बना लिया था।  
वाणी विलास को  अपने पिता सदानंद डबराल कृत रचित 'श्रीनारायणीयम् काव्यं ' की संस्कृत टीका के लिए जाना जाता है।  यह टीका 'दिग्दर्षनी ' नाम से प्रकाशित हुयी है। 
वाणी विलास ने लिखने से पूर्व गुरचरण द्वय का स्मरण किया। 
इस टीका में सब्दार्थ के साथ अभिप्राय , समास , विग्रह तथा पर्यायवाची शब्दों द्वारा काव्य की व्याख्या सरल शब्दों में की गयी है। 
कविता में सर्ग वृत , अलंकार , रस , ध्वनि का यथार्थ प्रतिपादन आदि के बारे में बताया गया। 
संस्कृत व्याख्या की दृष्टि से 'दिग्दर्शनी ' टीका उत्तम टीका मानी गयी है। 

**** डा प्रेम दत्त चमोली की गढ़वाल की संस्कृत साहित्य को देन page 389 से साभार

तिमली , डबराल स्यूं के विद्यादत्त डबराल : संस्कृत हिंदी टीकाकार

Viddya  Datt Dabral :  Sanskrit Scholar and Vyas 
तिमली , डबराल स्यूं के विद्यादत्त डबराल : संस्कृत हिंदी टीकाकार 

  (गंगासलाण के प्रसिद्ध संस्कृत विद्वान श्रृंखला -6   )
        इंटरनेट प्रस्तुति - भीष्म कुकरेती
     सदानंद डबराल कृत 'रासविलास' का हिंदी टीका स्व विद्यादत्त डबराल ने लिखी है। 
विद्यादत्त डबराल का जन्म संस्कृत के प्रकांड विद्वान श्री सदानंद डबराल हुआ।  विद्या दत्त डबराल का जन्म 1 जनवरी 1919 को तिमली , डबरालस्यूं , पौड़ी गढ़वाल में हुआ।  उनका प्राथमिक शिक्षण तिमली में हुआ , माउन्ट आबू में फिर पुराण आदि की शिक्षा ग्रहण की।  1939 से 1969 तक विद्यादत्त डबराल तिमली संस्कृत पाठशाला के अध्यापक व वाद में प्रधानाचार्य रहे। 1952 में वनारस से शास्त्री की डिग्री हासिल की।  1937 में विद्यादत्त का विवाह ख्याड़ा , उदयपुर के ज्योतिषी भवानी दत्त कुकरेती की सुपुत्री सौ सत्यभामा से हुआ। विद्यादत्त की हस्तलेखनी इतनी सुंदर थी कि रुड़की से सरकारी नौकरी की नियुक्ति पत्र ही इसलिए मिला कि विद्याद्त की लेखनी सुंदर थी।  श्री सदानंद ने सरकारी नौकरी करने की अनुमति नही दी। 
संस्कृत साहित्य की दृष्टि से 'रासविलास'की टीका एक महत्वपूर्ण ग्रन्थ है।  विद्यादत्त ने प्रत्येक पद्य का अन्वय सहित व्याख्या की और यथार्थ भाव को ध्यान में रख शब्दार्थ को महत्व दिया। 
विद्याद्त अपने समय के प्रख्यात व्यास थे और लोग पुराण कथा सुनने मीलों दूर से आते थे। हाँ खाने -पीने -घूमने के सदा शौक़ीन थे। 
1993 विद्याद्त डबराल ब्रह्मलीन हुए। 

 **** डा प्रेम दत्त चमोली की गढ़वाल की संस्कृत साहित्य को देन से साभार
* डा नन्द किशोर ढौंडियाल , गढ़वाल की दिवंगत विभूतियाँ से साभार 
Viddya Datt Dabral a Sanskrit Scholar from Timli, Viddya Datt Dabral a Sanskrit Scholar from Dabralsyun; Viddya Datt Dabral a Sanskrit Scholar from Pauri Garhwal; Sanskrit  Scholars from Garhwal; Sanskrit Scholars from Pauri Garhwal;Sanskrit Scholars from Chamoli Garhwal; Sanskrit Scholars from Rudraprayag Garhwal; Sanskrit Scholars from Tehri Garhwal;Sanskrit Scholars from Uttarkashi Garhwal;Sanskrit Scholars from Dehradun Garhwal;Sanskrit Scholars from Garhwal, Uttarakhand; Sanskrit Scholars from Garhwal, North India

Monday, May 18, 2015

शुंग राजा अग्निमित्र

Sunga King Agnimitra in context Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur
                        हरिद्वार  ,  बिजनौर  , सहारनपुर   इतिहास   संदर्भ में   शुंग राजा अग्निमित्र
                Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur  Part  - 123                     
                                                हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -  123                    

                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती  


        
   अग्निमित्र पुष्यमित्र का पुत्र था।  वायुपुराण अनुसार पुष्यमित्र के आठों पुत्रों ने एक साथ राज किया। इससे अनुमान लगाया जाता है कि पुष्यमित्र ने अपना राज्य आठों पुत्रों में बाँट दिया था।
धनदेव के शिलालेख अनुसार शायद उसने राज्य आठों पुत्रों को बांटा किन्तु शक्ति अग्निमित्र के पास थी। 
 पुराणोनुसार शुंग वंश में पुष्यमित्र , अग्निमित्र , सुज्येष्ठ , वसुमित्र , भद्रक , पुलिंद , घोष , व्रजमित्र , भागवत  देवभूति दस राजा हुए जिन्होंने ११२ साल तक शासन  किया । 
मालविकाग्निमित्र में अग्निमित्र को विलासी करार दिया गया है।  अग्निमित्र अपने पिता के समय विदिशा का राजयपाल था और वीरतापूर्वक विदर्भ राज्य पर अधिकार किया था। 
उसके राज्य में शान्ति थी और संभवतः पुष्यमित्र की सीमाओं में अधिक अंतर नही आया था। 
                                 ज्येष्ठमित्र 
अग्निमित्र के बाद उसका जेष्ठ पुत्र राज्याधिकारी बना।  जेष्ठमित्र के बारे में अधिक जानकारी नही मिलती है। 



Copyright@
 Bhishma Kukreti  Mumbai, India 16/5/2015 
   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -



     Sunga King Agnimitra &  Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; Sunga King Agnimitra &  Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; Sunga King Agnimitra &  Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;  Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ;  Sunga King Agnimitra & Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;  Sunga King Agnimitra & Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; Sunga King Agnimitra &   Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;  Sunga King Agnimitra & Ancient  History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ; Sunga King Agnimitra &   Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;  Sunga King Agnimitra & Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;    AncientHistory of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;   Sunga King Agnimitra &     History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ; Sunga King Agnimitra &     Ancient History of Bijnor;   Sunga King Agnimitra &  Ancient  History of Nazibabad Bijnor ; Sunga King Agnimitra &    Ancient History of Saharanpur;  Sunga King Agnimitra &  Ancient  History of Nakur , Saharanpur; Sunga King Agnimitra &     Ancient   History of Deoband, Saharanpur; Sunga King Agnimitra &      Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;  Sunga King Agnimitra &  Ancient Saharanpur History,  Sunga King Agnimitra &    Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास , Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas

अभिनेता अभिनेत्र्युं बारामा चबोड़ -चखन्यौ

Best  Harmless Garhwali Literature Humor   , Garhwali Literature Comedy Skits  , Garhwali Literature  Satire, Garhwali Wit Literature , Garhwali Sarcasm Literature  , Garhwali Skits Literature , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya 

                           अभिनेता अभिनेत्र्युं बारामा चबोड़ -चखन्यौ 
                   
                        चबोड़, चखन्यौ , हौंस संकलन  :::   भीष्म कुकरेती 

बुबा - तेरी महत्वाकांक्षा क्या च बेटा ?
नौनु - कुछ ना बस अभिनेता बणन। 
--
अभिनेता - पता च एक व्यापारिन  म्यार नाम पर होटल ख्वाल ?
निदेशक - अवश्य खोलि ह्वाल।  क्या होटलक नाम खाली गिलास च ?
--
एक -यार तू खारी [मुंबई मा एक तरह का बिस्किट ] ही किलै खांदी ?
दुसर - दलीप कुमार खारी खैक इ त बड़ो स्टार बौण। 
एक -खारी खैक ना।   बल्कि युसूफ खान खैरि खैक  स्टार बौण।  
-
नाट्य निदेशक एक काम मंगण वाळ फिलम ऐक्टर से - क्या तुम तैं बगैर दर्शकों का काम करणो अनुभव बि च ?
अभिनेता - तबि त मि तुमम औं। 
-
निदेशक नयी अभिनेत्री तै सीन समझांद - ये सीन मा खलनायक त्वै तै खींचल , धींगा मस्ती कारल , रस्सी से कुर्सी पर बांधल , फिर तेरी साडी खींचल अर तेरी भूकि प्याल -
अभिनेत्री - खलनायक भक्ति  कपूर इ च ?
निदेशक - हाँ पर डरणो जरूरत नी च। 
अभिनेत्री - तो वै तै रस्सी की जरूरत इ नी पोड़लि । 
-
एक अभिनेता [चिडाँद चिडाँद ] - यदि तू कॉमेडियन छे तो मि जनरल साब छौं।
कॉमेडियन - ब्वालो जनरल साब !
वी अभिनेता - यदि तू कॉमेडियन छे तो मि बंदर छौं 
कॉमेडियन - तो पेड़ पर चड़िक दिखाओ ! 



Copyright  ? क्यांक ? ना म्यार , ना  त्यार 
17/4/15 ,Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali LanguageLiterature  ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  ; Best of  Mockery in Garhwali Language Literature    ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature  ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  ; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire Literaturein Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits 

Loaning used Janeu to Groom: A Satirical and Preaching Folk Story from Garhwal

 (Folk Tales from Garhwal series-111)
                           Collected by Bhishma Kukreti
                 (Narrated by late Shrimati Kukari Devi Kukreti)
 This story is told in every village differently and for different purposes. The folk story is either told for showing the poverty in old time or for preaching the value of cooperation.
           Long back, there was a marriage procession of Jhampul dada in our village.  The Barat (marriage party of Groom) was going from our village to other village far away from our village. After walking the marriage party took rest in a bank of river Hinwal.
A person told to his mate,” the groom is putting my Shira (Turban and crown).”
Another person proudly said,” The groom gown is mine and my father also used that Groom Gown in his marriage”
Third person told that Rebdar Sular (Pajama) is given by him.
That way every villager was showing that he had offered something to the groom.
One person asked to Gabul dada,” O Gabul! What do you say?”
Gabul Dada answered.” You might have offered many things but I loaned  the groom my used Janeu (religious thread).”

Copyright@ Bhishma Kukreti 16/5//15, Mumbai, India
References

1-Bhishma Kukreti, 1984, Garhwal Ki Lok Kathayen, Binsar Prakashan, Lodhi Colony, Delhi 110003, 
2- Bhishma Kukreti 2003, Salan Biten Garhwali Lok Kathayen, Rant Raibar, Dehradun
Xx
Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Jaspur Garhwal; Satirical and Preaching Folk Story from Pauri Garhwal; Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Chamoli Garhwal; Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Rudraprayag Garhwal; Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Tehri Garhwal; Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Uttarkashi Garhwal; Satirical and Preaching South Asian Folk Story from Dehradun Garhwal;