उत्तराखंडी ई-पत्रिका की गतिविधियाँ ई-मेल पर

Enter your email address:

Delivered by FeedBurner

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

Tuesday, June 30, 2015

शीर्षक खचांग लगाण वळ , तपन दीण वळ अर खबर बणन लैक हूण चयेंद

 इंटरनेट का पाठकुंक  मिजाज अर गढ़वळि साहित्यकार -2 
                              फोकट की सलाह - भीष्म कुकरेती 
 
  गढ़वळि साहित्यकारुं तै एक बात लेखी लीण चयेंद कि आम गढ़वळि मनिख /मनख्याणी गढ़वळि नि पढ़न चाँद किलैकि गढ़वळि पढ़न मा औसंद आदि , नना  ददा याद ऐ जांदन। 
  तो इंटरनेट मा पाठक आपक साहित्य बांचो तो  इ जरूरी च कि आपका शीर्षक मा आकर्षण हो।  कुछ सलाह या च -
१- शीर्षक कै बि चीज /विचार तै विभाजित करणो सूचना दिंदेर हूण चयेंद।  अमर नियम विभाजित कारो अर राज कारो। 
२- शीर्षक झसका , चसका अर ढसका लगंदेर हूण चयेंद 
३- शीर्षक समाचार बणन लैक हूण चयेंद 
४- शीर्षक अलग संस्कृति बणाण वळ सूचक हूण चयेंद 
५- शीर्षक माँ संख्या हो तो भौत बढ़िया 
६- शीर्षक माँ आकर्षक विशेषण हूणी चयेंद 
७- कृपया कबि बि शीर्षक माँ चीजुं विषय  नि द्यावो अपितु  विचार , कारण ,सूत्र , रस्ता , तरीका , गुटप , राज , आदि हूण चयेंद 
८- शीर्षक माँ क्या , उद्देश्य , किलै , कैकु,  कैकुण , कथगा आदि आण चयेंद 
९- शीर्षक माँ प्रतिज्ञा, करार , वादा , संभावना आण चएंदी 
जरा बताओ तो सही कि क्या कबि आपन शीर्षक खुज्यांद दै मथ्याक बथुं पर बि ध्यान दे ? 

हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में अमोघभूति का राज्यकाल

Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient  History of Haridwar,  Bijnor,   Saharanpur 


             हरिद्वार  ,  बिजनौर   , सहारनपुर   इतिहास  संदर्भ में  अमोघभूति का राज्यकाल 

                          Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  Saharanpur History  Part  -132                                                                       हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -  132                    

                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती  
                         अमोधभूति व्यक्ति या उपाधि ?
         अमोध्भूति के २०० से अधिक मुद्राएं मिलने , मुद्राओं में विभिन्नताएं , कुछ मुद्राओं में ब्राह्मी के साथ साथ खरोष्ठी लिपि व कुछ  खरोष्ठी लिपि होने से जायसवाल (हिन्दू राज्यतंत्र ) था कि अमोध्भूति एक व्यक्ति नही अपितु एक उपाधि थी।  कनिंघम आदि इतिहासकारों ने विवेचना से सिद्ध किया कि अमोध्भूति उपाधि नही अपितु एक राजा था , एक व्यक्ति था।
                                      अमोधभूति का राज्यावधि 
   ज्वालापुर में धनभूति , घरघोष  अपोलोदोतस की मुद्राएं एकसाथ मिलने से  कनिंघम ने घरघोष का राज्यकाल 100 BCE माना और अमोघभूति का राज्यकाल 150 BC . 
       कई  अन्य इतिहासकारों विशेषकर एलन ( अकिटलोग ऑफ दि क्वाइंस ऑफ़ ऐन्सियन्ट इंडिया ) व रेप्सन ( कैम्ब्रिज हिस्ट्री ऑफ इंडिया ) ने सिद्ध किया कि अमोघभूति का राज्यकाल 100 BC के लगभग था जो तर्क से भी सही ठहरता है। 
                                कुणिंद राज्यविस्तार 
 कुणिंद कालीन मुद्राएं मथुरा व कौशंबी में भी मिली हैं और यह समझना सही है कि व्यापर के कारण ये मुद्राएं इन स्थानो पर मिलीं हैं।  मुद्राएं मुख्यतया यमुनातट व स्रुघ्न में मिलीं हैं। 
 आरम्भिक स्रुघ्न राज में बरहमपुर (गढ़वाल ( था या नही यह कहना कठिन है।  किन्तु हर्ष कालीन  स्रुघ्न राज्य पूर्व की ओर गंगा जी तक फैला था दक्षिण में लालढांग के भाभर से उत्तर महोच्चपर्वत तक था।  अमोधभूति की मुद्राएं पूर्व से गंगा तट तक मिली हैं।  दक्षिण में सुनत , करनाल , स्रुघ्न , बेहट में भी अमोघभूति की मुद्राएं मिली हैं। 
                लालढांग (जिला अहरिद्वार , कोटद्वार व हरिद्वार रोड पर व बिजनौर सीमा से सटा  स्थान ) के पास पाण्डुवाला के अवशेषों  अवशेषों पर वाही चित्र अंकित हैं जो अमोघभूति की  अंकित हैं। 
 अल्मोड़ा में मुद्राएं नही मिलीं हैं। किन्तु वहां की मुद्राओं पर  मुद्राओं का प्रभाव मिलता है। 
दान अभिलेखों व महाभस्य  उल्लेखों से माना जाता है कि स्रुघ्न एक खुशहाल  राज्य था 
शायद स्रुघ्न के सीमायें स्रुघ्न , तामस , भारद्वाज , आत्रेय , तंगण   और रंकु तक रहा होगा और इस विस्तार का श्रेय शायद अमोघभूति को ही जाता है।       



Copyright@
 Bhishma Kukreti  Mumbai, India30 /6/2015 
   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --133

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
133


     Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ;    Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;    Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ;   Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient  History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;      Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &Ancient History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ;       Kuninda King  Amodhbhuti Period &Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;    Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &   History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient History of Bijnor;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &   Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;    Ancient History of Saharanpur;      Kuninda King  Amodhbhuti Period & Ancient  History of Nakur , Saharanpur;      Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient   History of Deoband, Saharanpur;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;     Kuninda King  Amodhbhuti Period &  Ancient Saharanpur History,     Kuninda King  Amodhbhuti Period &    Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास , Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas

War Preparation by Nepal Army in Palpa and West of Kali River

Anglo Nepalese War with   Reference to Gurkha Rule over Uttarakhand & Himachal -11
History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -132    
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -653

                          By: Bhishma Kukreti (A History Student)  

               Due to suggestion from Prime Minister Bhim Sen Thapa and his father Ambar Singh Thapa the Palpa in charge, the Nepal King decision for having head on with East India Company. Nobody expected that East India Company would attack from various front. Nepalese strategists presumed that the Company army would attack in Syuraj and Butbal regions and will calm down after capturing those areas. The strategists were sure that the Company would not make move in Hill interiors.
          In past in Kinlauk Campaign, the Company had to retreat the army. Nepalese High command was sure that in Himachal to, the Company would be busy in plains and would not dare attacking Hills.
    The Nepalese King took decision for capturing Syuraj and Butbal from East India Company. Nepal King ordered to Ambar Singh in case of Company took revenge the Nepalese Army should be ready for defense. King ordered to Ambar Singh on 24th April 1814) for taking the following measures –
1-Store Food Grains as much as it was possible.
2- Establish Army Offices from Gandalk River to Salayn of Nepal.
4- Appoint soldiers as you could
5- Take the properties of those who deny entering into Army from age of 12 to 40
6-Offer one Ser (approximately Kilo) rice till he serves Army
7- I have called all men that we can establish Army station
8-You strengthen the Nuvakot fort near Palpa. We are deputing 500 soldiers for assisting you
9- Dispatch information for every event on  daily basis
           Ambar Singh started war preparation with zeal. He had 1200 soldiers with his battalion and he increased the numbers.
                   Nepalese Preparation for War in West of Kali River

           The Nepalese officials of West of Kali River were not agreement to have head on with East India Company. However, after getting orders from the King, they also started war preparation. Nepal Court sent more soldiers in Kumaon. In Garhwal, Dehradun and Himachal, the officials started repairing of fort and establishing new Army centers. The Nepalese officials stated appointing soldiers and started storing food grains.


  

** Most of references and details were taken from Dr Dabral

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com29/6/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -653
*** History of Gorkha/Gurkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued in next chapter 

(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX
                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886, Gazetteer of Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B. D. Pande, Kumaon ka Itihas
Balchandra Sharma, Nepal ko Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh
A.P Coleman, 1999, A Special Corps
Captain Thomas Smith, 1852,Narrative of a Five Years Residence at Nepal Vol.1
Maula Ram/Mola Ram  , Ranbahadurchandrika and Garhrajvanshkavya
J B Fraser , Asiatic Research
Shyam Ganguli, Doon Rediscovered
Minyan Prem Singh, Guldast Tabarikh Koh Tihri Garhwal
Patiram Garhwal , Ancient and Modern
Tara Datt Gairola, Parvtiy Sanskriti
John Premble, Invasion of Nepal
Chitranjan Nepali, Bhimsen Thapa aur Tatkalin Nepal
Sanwal, Nepal and East India Company
Nagendra kr Singh, Refugee to Ruler

XXX
History Gurkha /Gorkha Rule over Garhwal, Kumaon, Uttarakhand; Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Sirmour Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand; Kangara Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand; Baghat Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand; Punar Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;  Nahan Himachal; History Gurkha /Gorkha Rule over Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand; History Himachal; 
Nepal Itihas, Garhwal Itihas, Kumaon Itihas, Himachal Itihas; Gurkha/Gorkha ka Kumaon par  Adhikar Itihas , Gurkha/Gorkha Garhwal par Shasan Itihas;  Gurkha/Gorkha Rule in Kumaon, Garhwal Uttarakhand; History Gurkha/Gorkha  Rule in Himachal,

जमीनौ कार्यकर्ता , जमीनौक कार्यकर्ता अर जमींदस्त राजनीति

Best  Harmless Garhwali Literature Humor on relationship of Politicians and land mafia   , Garhwali Literature Comedy Skits on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Literature  Satire on relationship of Politicians and land mafia, Garhwali WitLiterature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Sarcasm Literature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Skits Literature on relationship of Politicians and land mafia , Garhwali Vyangya  , Garhwali Hasya 

                जमीनौ कार्यकर्ता , जमीनौक कार्यकर्ता अर जमींदस्त राजनीति   

                        चबोड़ , चखन्यौ , चचराट   :::   भीष्म कुकरेती 

                      उन तो रजनीतिग्य अपण पार्टीक कमियुं बड़ा मा कमि बुल्दन पर अजकाल लालकृष्ण आडवाणी पर यु जौर -च्यार ज्यादा इ लग्युं च।  मुलायम सिंग पर बि यु जौर लगदु च।  पर ब्याळि उत्तरप्रेदसौ मुख्यमंत्रीन एक बात बोली बल जमीनी कार्यकर्ता और जमीनका कार्यकर्ताओं मा भौत फरक हूंद।  
             पर दिखे जावो तो राजनीती तो जमीनी कार्यकर्ताओं का  ना जमीनका दल्ला कार्यकर्ताओं का जिबळु , जाळ  , फंदा मा इ फंसी रौंदी।  दुर्योधनन एक इंच जमीन पांडवुं तै नि दे तो कुरुक्षेत्र ह्वे ग्ये।  कर्ण बि राजनैतिक कार्यकर्ता बणणो आई पर जमीनी हकीकत या छे कि कर्ण माँ जमीन नि छे तो दुर्योधनन डिस्क्रिमिनेसन पावर प्रयोग करिक कर्ण तै लैंड दे दे।  हरियाणा का भूतपूर्व , अभूतपूर्व मुख्यमंत्री हुड्डा अर रजस्थान का ब्याळो सूबेदार गहलौतन बि डिस्क्रिमिनेसन प्रयोग कर दे अर रॉबर्ट बाड्रा तैं  जमीन अलॉट कर दे।  दुर्योधन कु डिस्क्रिमिनेसन सही माने ग्ये  पर हुड्डा अर गहलौत का डिस्क्रिमिनेसन गलत माने गे।  जमीन का मसला राजनीति मा महत्वपूर्ण हूंदी तबि तो द्रोणाचार्य तै राजकीय युद्धगुरु बणन छौ तो द्रुपद की जमीन छीन  दे या ह्वे सकद च राजकीय युद्ध गुरु बणनो बाद द्रोणाचार्यन  यदुरप्पा पुत्र जन  करतूत कर दे हो।  जमीन ही तो रजनीति की गूंद हूंदी । 
    
             देहरादून मा जावो जरा ! तो आप तै आधा से जादा नेताऊं परिचय इन पैल्या -
    जी यी उत्तराखंड भ्रान्ति दल का नेता छन अर फलैटों दलाली बि करदन। 
     यदि कॉंग्रेस की सरकार हो तो - जी यी भाजपा का भारीभरकम नेता छन अर इस्टेट एजेंसी का काम बि करदन। 
       अर भाजपा की सरकार हो तो - जी यी कॉंग्रेस का भारीभरकम नेता छन अर इस्टेट एजेंसी का काम बि करदन। 
       अब जब कि कॉंग्रेस की सरकार च तो परिचय इन हूंद -  यी कॉंग्रेसी छन अर चुनाव की तयारी करणा छन अर फलण लैंड माफिया का सड्डू भाई छन। 

           गढ़वळि माँ मिसाल च कि बड़ गोर घास खालु अर बछुर थुंतुर चाटल।  अब राजनीति मा छूट पार्टीका नेता दल्ला का नाम से भट्याए जांद तो बड़ी पार्टी का नेता भूमाफिया का समधी या साड्डू भाई से ख्याति पांदु। 
  मुंबई मा यदि ब्वालो कि यी नेता याने सामाजिक कार्यकर्ता छन तो बुलणो  जरूरत नि हूंदी कि यी लैंड ग्रैबरों रिस्तेदार छन।  लैंड ग्रैबिंग/जमीन हथियाओ अर राजनीति अब एक हैंकाक पर्याय ह्वे गे। झूट बुलणु हूँ त बसुन्धरा राजे बौ अर दुष्यंत भतीजो तै पुछि ल्यावदी निथर चचा जी  शरद पवार या भतीजो अजित पंवार नि बताला तो भुजबल का ड्यार पड्यां छापा तो अवश्य ही बताला।  हाँ महराष्ट्र का महान कॉंग्रेसी अशोक चौहाण तो अबि बि बुल्दन कि आदर्श सोसाइटी से म्यार क्वी लीण दीण नी च । 
 अर तब बि सच नि आणि हो तो क्रिकेटर सुरेश रैना , रविन्द्र जडेजा अर वेस्ट इंडियन ब्रावो त  गवाही दे ही द्याला कि इण्डिया मा लैंड ग्रैबिंग अर राजनीती एक हैंकाक पर्याय ह्वे गे । या अलग बात च कि BCCI का मुखिया राजीव शुक्ला , अमित शाह , अरुण जेटली , अनुराह ठाकुर , शरद पवार का बयान तो यो हि ह्वाला  कि सब बकबास च।  क्रिकेट की जमीनी हकीकत बि या ही च कि क्रिकेट की जमीन बि अब भूमाफिया तयार करदो। 

  अर तब बि सच नि आणि हो तो जरा डा रमेश निशंक का पॉलिटिकल ग्राफ देखि ल्यावदी बिचारा जमीन का बदौलत ही  निशंक से राजनैतिक  रंक बणिन । अर जमीन खिसकण से ही तो विजय बहुगुणा की जमीन खिसक ! जमीन राजनीती मा महत्वपूर्ण खेल खेल्दी। 
अर एक जमीनी हकीकत बि या च कि जमीनी राजनितिक कार्यकर्ता कबि बि मंत्री नि बण सकदन।  मंत्री बणनो बाण तुमतै जमीनक सौदागर अवश्य बणन पोड़ल।  झूट बुलणु हो तो जोगेश्वरी , मुंबई का भूतपूर्व जमीनी सौदागर पुरषोत्तम सोलंकी से पुछि ल्यावदी जु अब गुजरात का मंत्री छन। 



30 /6 /15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor Literature in Garhwali Language on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language Literature ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language  Literature on relationship of Politicians and land mafia; Best of  Ridicule in Garhwali Language Literature  ; Best of  Mockery in Garhwali LanguageLiterature   on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Send-up in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia ; Best of  Disdain in Garhwali Language Literature  on relationship of Politicians and land mafia; Best of  Hilarity in Garhwali Language Literature on relationship of Politicians and land mafia; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  Literature   on relationship of Politicians and land mafia;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language Literature  from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire Literature in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  on relationship of Politicians and land mafia; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on relationship of Politicians and land mafia ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  on relationship of Politicians and land mafia;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits 

इंटरनेट का पाठकुंक मिजाज अर गढ़वळि साहित्यकार

फ़ोकटै सौ सल्ला - भीष्म कुकरेती 
मि पांच छै सालुं से गढ़वळि साहित्यकारुं पैथर लग्युं रौ बल ये भै इंटरनेट थौळ माँ आवो ,ये भै इंटरनेट मा ल्याखो अर बंचनेरुं जमात बढ़ाओ।  अब जैक फेसबुक मा इ सै साहित्यकार भै -बैणि नेट थौळ मा जगा बणाणा छन। 
 पर वेब।/ इंटरनेट माध्यम पारम्पारिक माध्यमों से अलग च अर पाठ्कुं मिजाज पारम्परिक माध्यमुं से कुछ बिगळयूँ  च। 
   तो गढ़वळि साहित्यकारुं तै वेब माध्यम अर नेट पाठ्कुं मिजाज समजणो कोशिस हर समौ करण चयेंद। 

              १- पाठक जल्दी मा छन /रौंदन - जी हाँ पाठ्कुं पास समय कम हूंद तो पाठक जल्दीमा आपक  साहित्य पढ़दन । अर धीरे धीरे यु समय और बि कम हूंद जालो। 
              २- नेट पाठक शीर्षक अर उप शीर्षक पसंद करदन।  तबी तो डा पुरोहित या डा राकेश भट्ट तै अधिक प्रतिक्रिया मिलदी 
              ३- नेट पाठक छूट पैराग्राफ पसंद करदन - ये मामला मा भीष्म कुकरेती फिस्सड्डी च। 
              ४ - छूट वाक्य पाठ्कुं पैली पसंद च। 
              ५ - लिस्ट वळ लेख ज्यादा पसंद करे जांद 
             ६ - हाँ लेख /कविता पारम्परिक माध्यम से थोड़ा भिन्न हूणि चयेंद अर फटाफट समज मा आण वळ हूण चयेंद। गढ़वळि लिखवारों तैं सरल शब्दों प्रयोग करण चयेंद। 
             ७ - हाँ विषय तो नयो या आकर्षित हूणि चयेंद 
            ८- शीर्षक पर लिखवारुं तै शक्ति लगाण चयेंद कि पाठक फटाक  से आपको साहित्य पढ़णो आतुर ह्वे जावो। 
            ९- विषय ग्रुप का सदस्यों का मनमाफिक हूण चयेंद 
             १० जटिलता से दूर रौण चयेंद।  फोकट मा विद्वान बणनै जरूरत नी च (मीन भुगत्युं च ) 
             ११- प्रेमी अर भक्त पाठ्कुं खोज माँ लग्यां रावो 
            १२ - अंत माँ सवाल अवश्य कारो कि पाठ्कुं प्रतिक्रिया अवश्य मीलो। 
      तो म्यार साहित्यकार दगड्यों  कन लग या फोकट की सलाह ?

मैदानुं माँ रैकि पहाडुं की कल्पना हूणि छन

भग्यान विनोद उनियाल (अमाल्डु , डबरालस्यूं , पौड़ी गढ़वाल ) 

अन्नु  दा कि 
फटीं कुर्ति 
फटीं सुलरि 
समाज -वादै खोज मा 
पहाड़ छोड़ीइ 
मैदानु मा ऐ ग्ये 
वे कि 
फटीं टुपलि 
बदले ग्ये खादिकि 
सफेद टोपी मा 
कुर्ति 
अर सुलरि -चम्म सुलार 
बृजु दा अब 
पक्को बगुला भगत
अनिल उदयपुरी बण्यू च 
मैदानु , दिल्ली मा रैकि 
पहाडुं की कल्पना हूणि च 
ऊंचि  ऊंचि डाँड्यूं मा 
कागजी कुँआ ख्वदेणा छन 
अर 
तब ब्याखान दियेणा छन 
ऊँ हौरि अन्नुऊँ  तैं 
जौंका गात पर 
फटीं कुर्ति बि नी च 
भुलौं टक लगै सुणों 
समाजवाद , विकास सुदी नि आंदो 
यां का बाना 
खांण प्वड़दन 
खैरि -सुसगरि 
ख्यलण प्वड़दन कतनै खंड 
बदलण प्वड़दन -दल का दल 
मिथै इ देखल्यावदि 

 
Satirical Garhwali Poem; Satirical Garhwali verse; Satirical Garhwali rhyme; Satirical Garhwali ode; Satirical Garhwali sonnet; Satirical Garhwali limerick; Satirical Garhwali elegy; Satirical Garhwali Song

पातञ्जलि योग संहिता 17 -26

Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali

          पातञ्जलि योग संहिता 17 -26


             गढ़वाली अनुवाद - भीष्म कुकरेती 
[ आजकल योग की बहुत चर्चा है जो आवश्यक भी थी।  किन्तु आम लोग योग को केवल आसन तक सीमित समझते हैं।  जबकि योग एक जीवन शैली है।  पातञ्जली ने योग संहिता में योग का सारा निचोड़ दिया है याने सूत्र दिए हैं।  इन सूत्रों का नौवाड करते मुझे अति प्रसन्नता है। ]
                   वितर्कविचारानन्दास्मितारूपानुगमात् सम्प्रज्ञात: -17 
  

वितर्क (विशेषत तर्क), विचार आनंद अर अस्मिता संबंधी समाध्युं तै क्रमशः वितर्क सम्प्रज्ञात समाधि , विचार सम्प्रज्ञात समाधि, आनंद सम्प्रज्ञात समाधि अर अस्मिता सम्प्रज्ञात समाधि बुले जांद।
             विरामप्रत्ययाभ्यासपूर्व सँस्कारशेषोअन्यः - 18  
सर्ववृत्तियों का निरोध (रुकण ) का कारण जू पर वैराग्य च वैक बार बार अभ्यास का बाद जु संस्कार शेष रै जांदन व असम्प्रज्ञात समाधि च।
                भवप्रत्ययो विदेहप्रकृतिलयानम् - 19 
विदेह और प्रकृतिलयों से असम्प्रज्ञात समाधि प्रतीत हूंद।
               श्रद्धावीर्यस्मृतिसमाधिप्रज्ञापूर्वक इतरेषाम् - 20 
जू वैदेही , अर प्रकृतालय नि छन ऊँ तै श्रद्धा , ऊर्जा , स्मृति , समाधि अर जागृत चेतना से असम्प्रज्ञात समाधि प्राप्त हूंदी।
             तीव्रसंवेगानामासन्नः -21 

         तीव्र संवेग अर अधिमात्र उपाय करण से  योगयुं तै जल्दी लाभ हूंद (समाधि मिलदी )
        मृदुमध्याधिमात्रत्वात्  ततोपि विशेषः -22 

मृदु वेग, मध्यम वेग अर अधिमात्र वेग की समाध्युं मा विशेष अंतर हूंद।
            ईश्वरप्राणिधानाद्वा -23 
 ईश्वर आधारित समाधि शीघ्र मिलदी
          क्लेशकर्मविपाकाशयैरपरामृष्टः पुरुषविशेष ईश्वरः -24 
        क्लेश , कर्म , कर्मुं फल अर वासनाऊं से असंबद्ध , हौर पुरुषों   से अलग चेतन ईश्वर च।

          तत्र निरतिशयं सर्वज्ञबीजम् -25 
वै चेतन ईश्वर मा सर्वज्ञता का बीज (संभावनाएं ) अतिशय छन। 
        पूर्वेषामपि गुरुः कालेनावच्छेदात -26 
   उ चेतनायुक्त ईश्वर गुरुओं का बि गुरु च किलैकि वु कालरहित च। 


Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali  ;Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by a Garhwali;Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by Bhishma Kukreti;  Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by Himalayan person; Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by North Indian; Translation of Patanjali Yoga Samhita in Garhwali by South Asian

हरिद्वार , बिजनौर , सहारनपुर इतिहास संदर्भ में ख्यातिप्राप्त कुणिंद नरेश अमोधभूति

Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King & Ancient  History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur
                 हरिद्वार  ,  बिजनौर  , सहारनपुर   इतिहास संदर्भ में ख्यातिप्राप्त कुणिंद नरेश अमोधभूति 
         
                  Ancient  History of Haridwar, History Bijnor,  History Saharanpur History  Part  -
 131 
                     
                                                हरिद्वार इतिहास ,  बिजनौर  इतिहास , सहारनपुर   इतिहास  -आदिकाल से सन 1947 तक-भाग -  131                    

                                               इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती  

                                        अमोधभूति 
        

          कुणिंद नरेशों में सबसे अधिक प्रसिद्धि अमोधभूति को मिली।  अमोध्भूति का कोई अभिलेख नहीं मिला , न ही उसका  उल्लेख किसी  है किन्तु उसके अब तक सौ से अधिक रजत व ताम्र मुद्राएं प्रकाश में आ चुकी हैं।  ये मुद्राएं सुमाड़ी (श्रीनगर के पास पौड़ी गढ़वाल, ) , ज्वालामुखी (सतलज के पर , हिमाचल) व दक्षिण में करनाल और सुनत में मिले हैं। 
                                   समकालीन उत्तर भारत 
     संभवतः अमोधभूति को 100 BCE के करीब स्रुघ्न का राजसिंघासन मिला था। इसी समय पूर्व में पांचाल , अयोध्या , कौशंबी तथा मथुरा के जनपदों ने स्वतंत्र सत्ता स्थापित कर ली थी। 
   यमुना के पश्चिम और सतलज के मध्यवर्ती भाग पर मेनान्द्र के अपुत्र अपोलोदतस ई का शासन था।  
  जब शुंग साम्राज्य के उत्तरार्ध में पांचाल आदि अपनी सत्ता स्थापित करने सफल हुए तो सतलज की दक्षिण भाग में यौधेयगण , सतलज और व्यास की के निचले भाग  औदुंबरगण तथा यमुना से सतलज -व्यास के पर्वतीय क्षेत्र से यवन साम्राज्य को उखाड़ने में अमोध्भूति जुट गया (डा डबराल ).
    
  विभिन जनपदों की मुद्राओं साबित होता है कि कुणिंद , यौधेय  और औदुंबर जनपदों का जागरण एक संग हुआ। शायद तीनो जनपदों ने यवन सत्ता को फेंकने हेतु एकसाथ प्रयत्न भी किया हो। 
                      विभिन्न मुद्राओं में समानता 

  कुणिंद और औदुम्बर की रजत मुद्राएं यवननरेश अपोलोदोतस की रजतमुद्राओं के अनुकरण पर बनी हैं। दोनों मुद्राओं के अग्र भाग में ब्राह्मी लिपि और पृष्ठ भाग में खरोष्ठी लिपि से लेख हैं।  आकर आदि में समानता। है  इसीप्रकार कुणिंद और यौधेय जनपद के रजतमुद्राओं में निर्नाम्नशैली व चिन्हों में भी समानता पाई गयी है।  
अमोधभूति का विवरण शेष भाग 132  में ----

Copyright@ Bhishma Kukreti  Mumbai, India 29/6/2015 
   History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  to be continued Part  --132

 हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -
132


      Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King & Ancient History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  AncientHistory of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King & Ancient History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient  History of Telpura Haridwar, Uttarakhand  ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient  History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ;Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient   History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand  ;  Ancient History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand  ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient  History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ;     Ancient History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient  History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ;   Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &Ancient History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar;   Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient History of Bijnor;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient  History of Nazibabad Bijnor ;    AncientHistory of Saharanpur;   Ancient  History of Nakur , Saharanpur; Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient   History of Deoband, Saharanpur;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &  Ancient  History of Badhsharbaugh , Saharanpur;  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &Ancient Saharanpur History,  Amodhbhuti the Most Prosperous Kuninda King &   Ancient Bijnor History;
कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास , Haridwar Itihas, Bijnor Itihas, Saharanpur Itihas