उत्तराखंडी ई-पत्रिका की गतिविधियाँ ई-मेल पर

Enter your email address:

Delivered by FeedBurner

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

Thursday, February 26, 2015

हटो हटो म्यार स्वागत कारो !

Garhwali Humor on  Incomplete Railway Projects , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya on  Incomplete Railway Projects 

                       हटो हटो म्यार स्वागत कारो !

                    चबोड़्या योजनाकार ::: भीष्म कुकरेती


  भ्युंचळ सि माहौल ह्वे गे।  सुख्यां पत्तौं मा खड़खड़ाट  , हौर पत्तौं मा   सुरसुराट  , सुखो माटो मा पड़पड़ाट शुरू ह्वे।  क्वी इना भागणु छौ , क्वी ऊना भागणु छौ तो क्वी खड्डा पुटुक लुकुणु छौ।  क्वी अफु भरमाणु  छौ , क्वी हैंक तैं भरमाणु छौ क्वी समझदार छौ। 
जोर जोर से घ्याळौ  आवाज आणि छे।  ऐ गे , ऐ गे , तैक स्वागत कारो। 
एक  जगा बिटेन आवाज आइ  - ले ए साल बि ऐ गे। 
सब   - हाँ ए साल बि ऐ गे 
एक शिलालेख - मि ऐ ग्यों , मि ऐ ग्यों , म्यार स्वागत कारो, मि तै खड्यारणो जगा द्यावो । 
भौत  पुरण शिलालेख - चुप बै कखि और जैक मोर।  इख जगा नी च। 
नयो शिलालेख - ये त्यार सरा शरीर बदरंग च , खुरदरा च अर क्या लिख्युं च बंचण मा नी आणु च। 
एक धिवड़ /दीमक  - अरे यू शिलालेख इथगा पुरण ह्वे गे कि हम दीमकुं मजा ऐ गेन।  बस अचकाल हम एक लंच -डिन्नर करदां। 
नयो शिलालेख - छ को च यु ?
धिवड़ - सन 1953 मा रेलमंत्रीन ये शिलालेखक आवरण कर छौ अर नाम छौ मोतीलाल नेहरू रेल कोच फैक्ट्री !
नयो शिलालेख - हैं त वा फैक्ट्री नि लग ?
धिवड़ - ना कोच फैक्ट्री नि लग सौक किलैकि फैक्ट्री लगाणो पैसा इ नि छौ। 
नयो शिलालेख - अर यि टुट्यां -फुट्यां शिलालेख हौर क्या छन ?
धिवड़ - एकक नाम च गंगाधर नेहरू फैक्ट्री योजना , हैंक च बंशीधर नेहरू फैक्ट्री , अर बगल मा शिलालेख  च नंदलाल नेहरू कोच फैक्ट्री शिलालेख 
नया शिलालेख -औ त इ सब मोतीलाल नेहरू का परिवार वाळु नाम पर छन।  पर यूंक  बगल मा बि भौत सा शिलालेख छन ?
धिवड़ -हाँ वु इंदिरा गांधी का बगत रेल मंत्र्युंन रेल फैक्ट्री बणाणो घोषणा करी छे वूं योजनाओं का शिलालेख छन जन कि स्वरूपरानी नेहरू कोच फैक्ट्री, कमला नेहरू , जवाहर लाल नेहरू कोच फैक्ट्री योजना आदि आदि। 
नया शिलालेख - अर शिललेखुं एक तिसरि ढेर बि च। 
धिवड़ - हाँ वो शिलालेख राजीव गांधी का बगत रेल योजनाओं का शिलालेख छन जन कि प्रियदर्शनी कोच फैक्ट्री , इंदिरा गांधी कोच फैक्ट्री , संजय गांधी कोच फैक्ट्री , राजीव गांधी बड़ा कोच फैक्ट्री योजना आदि आदि। 
नया शिलालेख - अर दूर शिलालेखुं जमघट च पर इन लगणु च कि हरेक शिलालेख मा नाम खुरड़े गे हो अर एक शिलालेख से हैंक शिलालेख तोड़े गे हो। 
धिवड़ - हाँ यि जनता या जनता दल जन सरकारों बगताक रेल योजनाओं का शिलालेख छन।  हूंद क्या छौ जब रेलमंत्री लोहिया का नाम से कोच फैक्ट्री का शिलालेख बणवांद छौ तो लालू प्रसाद या नीतीश कुमार धड़ा नराज ह्वे जांद छौ तो वो अफिक एक शिलालेख खड़ो कर दींद छौ अर इन मा हर साल दस बीस शिलालेख खड़ा ह्वे जांद छौ।  एक धड़ा दुसर धड़ा का लगया शिलालेख का लिख्युं मिठै दींद छौ , शिलालेख फोड़ दींद छौ। त इन मा यि सब शिलालेख बिलकुल टूट्यां -फुट्यां छन। 
नयो शिलालेख - अर यि गेरुआ पत्थर का शिलालेख ?
धिवड़ - असल मा यि बाजपेई सरकारक रेलमंत्री का शिलालेख छन अर यूं पर नाम च हेडगेवार कोच  फैक्ट्री , श्यामाप्रसाद मुखर्जी कोच फैक्ट्री आदि आदि 
नया शिलालेख  - पर यूंपर माटु किलै पड्युं च ?
धिवड़ - मनमोहन सरकारक मंत्र्युंन बाजपेई सरकारक योजनाओं पर माटु डळवाइ कि यूँ योजनाऊँ मा हिन्दू आइडिओलॉजी की गंध आंद.
नया शिलालेख - पर शिलालेख त बणि गेन पर फिर योजनाओं पर काम किलै नि ह्वे ?
धिवड़ - कुछ तो पैसा नि हूण से शुरू नि ह्वेन , कुछ राजनैतिक इच्छा शक्ति नि हूण से शुरू नि ह्वेन अर बकै तो बजट तैं लोकलुभावना , जनता की भलाई , क्रियेटिव , इन्नोवेटिव , इमेजरी बणानो बान याने बजट भाषण पढ़णो बान बणये गेन। मतबल जनता तैं बणानो बान योजना बणये गेन।  
नया शिलालेख - तो म्यार बि यू इ हस्र हूण ?
धिवड़ -हाँ फैक्ट्री -वैक्ट्री तो बणन नी च तीन बि इतिहास की बात ह्वे जाण। जा से जा इतिहास का पन्ना मा समाणो वास्ता ! 






27/2/15 ,Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor in Garhwali Language on Incomplete Railway Projects Best of Himalayan Satire in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects; Best of  Ridicule in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects  ; Best of  Mockery in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Send-up in Garhwali Language  on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Disdain in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  on  Incomplete Railway Projects ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language on  Incomplete Railway Projects  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal on  Incomplete Railway Projects Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  on  Incomplete Railway Projects ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits 

Gorkha Capturing Bushahar /Bushehar/Bussahir Kingdom, Himachal Pradesh

History Aspects of Gorkha Capturing Bushahar /Bushehar/Bussahir Kingdom, Himachal Pradesh

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -46
  
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -565

                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

          Just after capturing Sirmaur deceptively, Gorkha captured Jubbal a petty Hill  Kingdom in north of Sirmaur. The Khaneti Thakur Risal Singh took asylum in Bushehar/Bushahar Kingdom. Gorkha captured Thakurai of Risal Singh.
          Gorkha captured Thakurai (petty Kingdoms) as Bilsan, Keyunthal, Tharoch, Ghoond, Kotkhai, Thiyog and Kotgarh without any resistance. That was the terror of Gorkha in Doti, Kumaon and Garhwal that none of above Kings resisted against Gorkha. Those Kingdoms were also engaged in petty quarrel among themselves and their power was meanly divided. After winning the above territories, Gorkha army reached towards Bushehar. Bushehar/Bushahr King and his subjects did not lose their hearts and resisted against Gorkha. By any means, Gorkha army reached Hatu Hills. The minor prince Ugar Singh of Bushehar/Bushahr/Bussahir Kingdom ran and took asylum in Kamrun Kingdom.
    Gorkha inavadors captured Hattu, Kuran, Baghi, Navgarh, Sungari and Bahli Gadh or Forts and kept soldiers in those forts.
Once, Gorkha could reach Rampur, Himachal Pradesh. Gorkha soldiers looted the treasurer and burnt the records of Bushahr etc. This was the biggest loss for History. Gorkha could not have control over Kinnaur or Kannaur region with ease and stability.  Once, Gorkha commander sent its army to capture and loot Kamru Treasury. Gorkha army camped near Chuganv (Tholang) at bank of Chholtu  River. In Night Kinnaurs burnt Chholtu River Bridge and attacked on Gorkha army as Guerilla attack. Gorkha were surprised and were in very disadvantage position. Gorkha had to flee from there as they faced food and other material problems there.


*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued …. 47
                    
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com26/2/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -566
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press
Minyan Govrdhan Singh , History of Himachal Pradesh

XX
History of Gorkha rule over Garhwal, Uttarakhand; History of Gorkha rule over Kumaon, Uttarakhand; History of Gorkha rule over Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Sirmaur, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Kota, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Ramgarh, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Laharpur, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Morani, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Pinjor, Himachal Pradesh; History of Gorkha rule over Jagatgarh, Himachal Pradesh; History of Gorkha Capturing Bushehar Kingdo,  Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Jubbal Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Bilsan, Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Keyonthal Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Tharoch Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Ghoond  Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Kotkhai Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Thiyog Kingdom, Himachal Pradesh; History of Gorkha capturing Kotgarh Kingdom, Himachal Pradesh;

क्या सदानंद कुकरेती जीक काम निरर्थक , अनुत्पादक या नॉन प्रोडक्टिव च ?

Best  Harmless Garhwali Humor  , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya 


              
                     क्या  सदानंद कुकरेती जीक काम निरर्थक , अनुत्पादक या नॉन प्रोडक्टिव च ?

                                        चबोड़्या , चखन्यौर्या , हंसोड्या ::: भीष्म कुकरेती 


ब्याळि ग्यारा बजि रात भुंदरा बोडिक पांच दैं मिस काल ऐ गे छयो  । जब छयों दैं मिस कौल ऐ तो मीन वापस फोन कार । 
भुंदरा बोडि- ए भीषम कन कुनगस ह्वे ! मीन पांच दैं मिस कॉल कार अर तीन फोन नि कार ?
मि -ना मि बर्नाड शा कु नाटक पिग्मालिअन शो कु गढ़वळि अनुवाद मा व्यस्त छौ त फोन दुसर कमरा मा धर्युं छौ। 
भुंदरा बोडि-तू बचपन इ से अनुत्पादी याने नॉन प्रोडक्टिव काम इ करणी रौंदि। तेरी ब्वे हमेशा त्वे से परेशान रौंदि छे कि तू अनुत्पादक याने नॉन प्रोडक्टिव काम पर जादा समय बर्बाद करिद। 
मि -क्या मतबल ?
भुंदरा बोडि- अब जब गढ़वळि मा नाटक करणो बात त दूर गढ़वळि गढ़वळि मा नि बचळेण चांदन तो तू अंग्रेजी नाटकुं गढ़वळि मा अनुवाद करणी छे।  हिंदी मा अनुवाद करदो त पढ़न वाळ बि मीलल। 
मि -बोडि ! ग्वीलक सदा नन्द कुकरेती जी क बारा मा त तू जाणदि छे।  पता च वु बि इनि सुचदा तो ?
भुंदरा बोडि- बिचारो सदा नन्द नाती जी ।  हम छुट छा तो लोग  ऊंकुण भग्यान संपादक जी बुल्दा छा।  उमर मा तो म्यार ससुर जीक उमराक छा पर नातु मा नाती लगदा छा।  त्यार नात मा बिचारो बेटा लगद छा ! पर ऊँन   त सिलोगी  स्कूल बणाइ अर स्कूल बणान क्वी अनुत्पादक बात नि हुंदी। 
मि -मि स्कूल लगाणो बात नि करणु छौ।
भुंदरा बोडि-हैं त ऊँ सदानंद नातिन बि अनुत्पादक काम कर छौ ?
मि -मि बुलणु छौ कि यदि सदानंद जी बि इनि सुचदा कि हिंदी मा लिखुल त म्यार नाम अधिक ह्वालु तो वु पैलि गढ़वळि कथा लिख्यांदि इ ना। 
भुंदरा बोडि-हैं कन भंगुल जाम ! संपादक नातिजीन गढ़वळि मा क्वी कथा बि ल्याख ? इ राम दा तब म्यार त ब्यौ बि नि ह्वे छौ बस ऊंकी कथा सुणदा छा कि सिलोगी स्कूल बणाण मा कथगा लग्यां रौंदा छा।  
मि -हाँ त ऊंइ सदानंद जीन पैलि गढ़वळि कथा लेखि छे 'गढ़वळि ठाट '. 'गढ़वळि ठाट 'गढ़वळि की प्रथम आधुनिक गढ़वाली कथा च।
भुंदरा बोडि-औ त सदानंद नातीजी बि अनुत्पादक काम करदा छा।  भलो ह्वे वै बगत लंगुर्या पसबोला जी , बदलपुर्या हरिराम जखमोला जी , डबरालस्यूं  बिष्ट जी ,  मल्ला ढांगू कड़ती -कांडे वाळु तैं पता नि छौ कि सदानंद जी इन अनुत्पादक काम करदन निथर क्वी बि सदानंद नातीजीक काम मा साथ नि दींदा। 
मि -बोडि क्या बुलणि छे तू ? गढ़वळि कथा लिखण अनुत्पादक काम छौ। 
भुंदरा बोडि-बिलकुल समय बर्बाद करणो काम छौ। 
मि -इन कनै बुलणि छे तू बोडि  ?
भुंदरा बोडि-तू विशालमणि तैं त जाणदी इ छे ?
मि -हाँ संपादक जीक एकलौता नौनु बिचारु मानसिक रूप से परेशान रौंद छया। 
भुंदरा बोडि-मि शकला की बात करणु छौं। 
मि -अच्छा सदानंद जीक नाती शक्ला नन्द कुकरेती।  उम्र मा मेसे बड़ छन पर नात  मा छुट ! अब ऊ नाती जी देहरादून रौंदन।  जब उ दसम छा तो मि सातम या आठम रै होलु।  हम द्वी सिलोगी स्कूलों हॉस्टल मा रौंदा छा।
भुंदरा बोडि-त मीन बिशालक  अर शक्लाक ब्वारि दगड़ घास कट्यूं च अर मि त्यार बाडाक सौं घटिक बोलि सकुद कि सदानंद नातीजीक नौनौ ब्वारी अर नातिक ब्वारी तैं बि नि पता कि संपादक जीन गढ़वळि कथा लेखि छै। 
मि -ह्याँ पर वांसे क्या हूंद कि परिवार वाळु तैं नी पता कि कै साहित्यकारों क्या योगदान च। 
भुंदरा बोडि-परिवार तो छोड़ चलो।  सिलोगी स्कूलौ प्रिंसिपल शिवाला को गिरी तैं बि नि पता होलु कि सिलोगी स्कूलो संस्थापकन पैलि आधुनिक गढ़वळि कथा लेखि छे। 
मि -बोडि अब सिलोगी स्कूल सरकारी स्कूल ह्वै गे तो सरकारी प्रिंसिपल तैं नी बि पता हो कि सदानंद जीन पैलि आधुनिक गढ़वळि कथा लेखि छे।
भुंदरा बोडि-पर शिवाला का गिरी तो ग्वील -जसपुर की सारिक शिवाला कु इ च कि ना ? 
मि -हाँ पर हूंद च। 
भुंदरा बोडि-म्यार बुलणो मतबल च कि जब तुम गढ़वळि लिख्वार अपण साहित्य तैं अपण इ गां मा प्रचारित अर प्रसारित नि कौर सकदां तो फिर तुम लिख्वार जु बि काम करदवां स्यु अनुत्पादक , निरर्थक अर नॉन प्रोडक्टिव ही ह्वालु। 
मि -पर बोडि मि निरर्थक नि मानि सकुद।
भुंदरा बोडि-तीन कथगा अंग्रेजी नाटकुं अनुवाद गढ़वळि मां कार ?
मि -ग्यारा  नाटकुं अनुवाद कर्युं च। 
भुंदरा बोडि-कैन पौढ़ बि च?
मि -छपाणो मुश्किलात जि च।
भुंदरा बोडि-छपि बि गे तो लुखुंदर अर धिवड़ इ त गढ़वळि किताबुं पाठक हूंदन। 
मि -बोडि तीन ई सलाह दीणो कुण मिस कॉल  कार कि हम गढ़वळि लिखवारुं तैं गढ़वळि मा ना हिंदी मा साहित्य रचण चयेंद ?
भुंदरा बोडि-नै मिस काल यांकुण त नि कार छौ कि गढ़वळि साहित्यकारुं तैं गढ़वळि मा नि लिखण चयेंद पर सदानंद नातीजी अर त्यार काम से तो इ लगणु च बल गढ़वळि मा लिखण समय की बर्बादी अर कागजौ खौत च बस ! 
मि -पर बोडि तीन मिस कॉल किलै कौर ?
भुंदरा बोडि-अरे हाँ मि त बिसरी ग्यों कि मीन फोन किलै कार ?
मि -ठीक च त भोळ मिस कॉल करी दे। 
भुंदरा बोडि-अरे ना ना ! मीन फोन इलै कार कि घिंडुड़ी कुण अंग्रेजी मा क्या बुल्दन ?
मि -अंग्रेजी की जरूरत किलै पोड़ ?
भुंदरा बोडि-वु तू त जाणदि छे वै जमानो दर्जा पांच मीनि कौर छौ तो स्कुल्या बच्चा में से सवाल पुछणा इ रौंदन तो अब अंग्रेजीक बोल बाला ह्वे तो बच्चा अंग्रेजी मा अर्थ पुछदन अर एक त्वी छे जु गढ़वळि से  अंग्रेजी अनुवाद करीक मीतैं बथै सकदु। 
मि -घिंडुड़ि कुण अंग्रेजी मा स्पैरो याने Sparrow बुल्दन। 
भुंदरा बोडि-अच्छा यु गढ़वळि -अंग्रेजी शब्दकोश बि कबि आलु ?
मि -हाँ गुदड़ -गटकोट का डा अचला नन्द जखमोला की गढ़वळि -हिंदी -अंग्रेजी डिक्सनरी छपी गे
भुंदरा बोडि - ये हाँ यु तो अचला भणजोन बढ़िया काम कार हाँ ! 
मि - यू त नी च निरर्थक कार्य ?
भुंदरा बोडि - यदि ढांगू -डबरालस्यूं याने अचला नन्द भणजौ पट्टी मा यीं किताबो प्रचार -प्रसार नि हो तो अवश्य ही गढ़वळि -हिंदी -अंग्रेजी डिक्सनरी एक अनुत्पादक , निरर्थक अर नॉन प्रोडक्टिव कार्य माने जालु।  गढ़वळि लेखक जब अपण काम तैं अपण गाँवमा इ प्रसिद्ध नि करला तो फिर सब कार्य नॉन प्रोडक्टिव ही माने जालु।

26/2/15 , Copyright@ Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।
 Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits  

Wednesday, February 25, 2015

ऊंटक बच्चा अर वैकि ब्वे

Best  Harmless Garhwali Humor  , Garhwali Comedy Skits , Satire, Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya , Humorous Moral Stories 

                                          ऊंटक बच्चा अर वैकि ब्वे 
                                हँसोड़ी , सिखंदेरि कथा संकलन :: भीष्म कुकरेती 

भौत दिनों बात नी च , कुछ दिन पैलाकि बात च। ऊंटनी अर वींक बच्चा बैठिक जुगाळि करणा छा
एक ऊँटक बच्चान अपण ब्वे तैं पूछ - ममी ! हमर इथगा बड़ी जुंटी /जुंटा किलै हूँद ?
ऊंटनीक जबाब छौ - बुबा , हम रेगिस्तानी जानवर छंवां अर बार बगत भौत दिनों तक रेगिस्तान मा पाणि नि मिल्द। जुंटा पुटुक भौत  पाणी जमा रौंद त जब बि जरूरत हूंद हम जुंटा भितरो पाणि प्रयोग करदां। 
ऊँटक बच्चा -ठीक ममी ! अच्छा फिर हमर टांग गोळ अर लम्बा किलै हूंदन ?
ऊंटनीन  उत्तर दे  - बुबा , हम रेगिस्तानी जानवर छंवां अर यूँ टांगों से हम हौर जानवरूं से अधिक चपलता अर तेजी से रेगिस्तान मा हिट सकदां या दौड़ सकदां। 
ऊँटक बच्चा - भौत बढ़िया। पर ब्वे इन बतादि कि हमर आंखुं चेप झालर जन किलै छन।  भौत दैं मि तैं दिखणम परेशानी हूंद। 
ऊंटनी को जबाब छौ - बेटा हम रेगिस्तानी जानवर छंवां। त लम्बा झालर आंख्यूं तैं रेत , गरम हवा , तूफानी हवा से बचाँदन। 
ऊँटक बच्चा - ममी हमर जुंटी पाणि जमा करदी अर रेगिस्तान मा काम आदि; हमर खुट लम्बा अर गोळ छन त हम रेगिस्तान मा दौड़ सकदां , आंख्युं झालर रेगिस्तान मा काम आंद।  पर फिर ममी हम इख चिड़ियघरमाकिलै  झख मारणा छंवाँ ?
सीख -ज्ञान , अनुभव , हुनर , तकनीक तबि काम आंद जब सही जगह हो तो।

22/2/15 , Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;
Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits

बॉस तैं पैल बुलण द्यावो

Best  Harmless Garhwali Humor  , Garhwali Comedy Skits , Satirical Skits , Wit, Sarcasm , Garhwali Skits , Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya 

                                       बॉस तैं पैल बुलण द्यावो 
                             हंसोड्या  स्किट संकलन - भीष्म कुकरेती 

    एक सेल्स रिप्रेजेंटेटिव , अकाउंट क्लर्क अर सेल्समैनेजर लंच बाद बगीचा मा रोजमर्रा तरां घूमणा छा।   तबि ऊँ तैं एक पुराणो इच्छापूर्ति द्यू  /दिया मिल। ऊंन द्यु घस अर ऊख बिटेन जिन भैर ऐ गे। 
जिन - ब्वालो म्यार आका ! क्या करण ? मि एकाक एकि इच्छा पूर्ति कर सकुद हाँ ?
कलर्क - मि पैल ! मि पैल 
जिन - ब्वालो क्या चयेणु च ?
कलर्क - ऑस्ट्रेलिया माँ सबसे बढ़िया जगा घौर और सब सुविधा 
जिन - जा , ऑस्ट्रेलया मा बस जा।  (कलर्क गायब ह्वे जांद )
सेल्स रिप्रेसेंटेटिव - मि तैं शिमला माँ सैकड़ों एकड़ जमीन , बढ़िया घौर , नौकर चाकर , जिंदगी भराकुण बैंक बैलेंस
जिन - जा शिमला मा बस जा ( सेल्स रिप्रेजेंटेटिव गायब )
मैनेजर - ऊँ दुयुं तैं वापस नौकरी पर ला।  
द्वी वापस ऐ गेन। 
कथा  संदेश - हमेशा बॉस तैं पैल बुलण द्यावो 


20/2/15Bhishma Kukreti , Mumbai India 
*लेख की   घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख में  कथाएँ चरित्र , स्थान केवल व्यंग्य रचने  हेतु उपयोग किये गए हैं।

Best of Garhwali Humor in Garhwali Language ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language ; Best of  Uttarakhandi Wit in Garhwali Language ; Best of  North Indian Spoof in Garhwali Language ; Best of  Regional Language Lampoon in Garhwali Language ; Best of  Ridicule in Garhwali Language  ; Best of  Mockery in Garhwali Language  ; Best of  Send-up in Garhwali Language  ; Best of  Disdain in Garhwali Language ; Best of  Hilarity in Garhwali Language  ; Best of  Cheerfulness in Garhwali Language  ;  Best of Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal  ; Best of Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal  ; Best of Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal  ; Best of North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal  ; Best of Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal  ; Best of Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal  ; Best of Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal  ; Best of Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal  ; Best of Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar  ;Garhwali Vyangya , Garhwali Hasya,  Garhwali skits; Garhwali short skits, Garhwali Comedy Skits, Humorous Skits in Garhwali, Wit Garhwali Skits 

विश्वामित्र का गढ़वाल , बिजनौर , हरिद्वार और सहारनपुर इतिहास से संबंध

 Vishwamitra and History of Garhwal, Haridwar , Bijnor and Saharanpur 


                                             विश्वामित्र का गढ़वाल , बिजनौर , हरिद्वार और सहारनपुर इतिहास से संबंध 

                                                                History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  --67     

                                                                    हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास -भाग -67  


                                                                   इतिहास विद्यार्थी ::: भीष्म कुकरेती  

                              विश्वामित्र का गढ़वाल , बिजनौर , हरिद्वार , सहारनपुर इतिहास से संबंध 
कान्यकुब्ज के गाधीनरेश का पुत्र विश्वामित्र भी परशुराम युग में प्रसिद्ध हुआ। वह जमदग्नि व परशुराम का संबंधी भी था। 
वशिष्ठ व विश्वामित्र के परिवारों के मध्य शत्रुता युगों से चली आ रही थी। 
विश्वामित्र ने कुछ काल तक कान्यकुब्ज पर शाशन किया। एक बार वह वशिष्ठ आश्रम गया और नंदिनी गाय के प्रभुत्व से प्रभावित हो उसने वशिष्ठ से नंदिनी मांगी किन्तु वसिष्ठ ने नंदनी गाय नही दी तो विश्वामित्र ने जबरदस्ती की और नंदिनी को भगा ले गया।  नंदनी धेनु क्रोधित हुयी और उसने अपने प्रभाव से विश्वामित्र की सेना व धन को नुक्सान पंहुचाया। 
विश्वामित्र तब हीन भावना का शिकार हो उसने राज त्यागा और ब्रह्मर्षि बनने हेतु तपस्या लींन  हो गया। 
विश्वामित्र की तपस्या से डर कर इंद्र ने मेनका अप्सरा को विश्वामित्र की तपस्या भंग करने हेतु भेजा।  मेनका और विश्वामित्र से एक पुत्री (शकुंतला ) हुई  जिसे मेनका ने मालनी नदी तट पर शकु पक्षियों के पास छोड़ दिया और स्वयं स्वर्ग चली गयी; विश्वामित्र भी कहीं और चले गए । इसी समय कण्व ऋषि उधर आये और शकुंतला को अपने आश्रम ले गए।  कण्व आश्रम मालनी नदी तट पर था और  शकुंतला का विवरण आगे दिया जाएगा।  मालनी नदी का संबंध गढ़वाल , भाभर , बिजनौर भाभर और हरिद्वार भाभर से सीधा है। 
विश्वामित्र को नंदनी की रक्षा हेतु एवं आदि सैनकों के आने की कथा से साफ़ है कि शकादि आयुधजीवी उत्तर भारत व मध्यभारत में आ बसे थे और वशिष्ठ जैसे ऋषियों ने उन्हें सनातन धर्मी बना डाला था। 

** संदर्भ - ---
वैदिक इंडेक्स
डा शिव प्रसाद डबराल , उत्तराखंड  इतिहास - भाग -२
राहुल -ऋग्वेदिक आर्य
मजूमदार , पुसलकर , वैदिक एज 

घोषाल , स्टडीज इन इंडियन हिस्ट्री ऐंड कल्चर 
आर के पुर्थि , द एपिक सिवलीजिसन 
Copyright@
 Bhishma Kukreti  Mumbai, India  25 /2/2015 
       History of Haridwar, Bijnor, Saharanpur  Part  to be continued --68     

   हरिद्वार,  बिजनौर , सहारनपुर का आदिकाल से सन 1947 तक इतिहास  to be continued -भाग -687  


History of Kankhal, Haridwar, Uttarakhand ; History of Har ki Paidi Haridwar, Uttarakhand ; History of Jwalapur Haridwar, Uttarakhand ; History of Telpura Haridwar, Uttarakhand ; History of Sakrauda Haridwar, Uttarakhand ; History of Bhagwanpur Haridwar, Uttarakhand ; History of Roorkee, Haridwar, Uttarakhand ; History of Jhabarera Haridwar, Uttarakhand ; History of Manglaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Laksar; Haridwar, Uttarakhand ; History of Sultanpur,  Haridwar, Uttarakhand ; History of Pathri Haridwar, Uttarakhand ; History of Landhaur Haridwar, Uttarakhand ; History of Bahdarabad, Uttarakhand ; Haridwar; History of Narsan Haridwar, Uttarakhand ;History of Bijnor; History of Nazibabad Bijnor ; History of Saharanpur; 
History of Nakur , Saharanpur; History of Deoband, Saharanpur; History of Badhsharbaugh , Saharanpur; कनखल , हरिद्वार का इतिहास ; तेलपुरा , हरिद्वार का इतिहास ; सकरौदा ,  हरिद्वार का इतिहास ; भगवानपुर , हरिद्वार का इतिहास ;रुड़की ,हरिद्वार का इतिहास ; झाब्रेरा हरिद्वार का इतिहास ; मंगलौर हरिद्वार का इतिहास ;लक्सर हरिद्वार का इतिहास ;सुल्तानपुर ,हरिद्वार का इतिहास ;पाथरी , हरिद्वार का इतिहास ; बहदराबाद , हरिद्वार का इतिहास ; लंढौर , हरिद्वार का इतिहास ;बिजनौर इतिहास; नगीना ,  बिजनौर इतिहास; नजीबाबाद , नूरपुर , बिजनौर इतिहास;सहारनपुर इतिहास 

Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal

History - Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  

History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) -45
  
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -564

                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

                  Infighting among Thakurais of West South Himachal Pradesh
 By capturing Garhwal, Gorkha had rule up to east of Yamuna River. Beyond Yamuna east, in west Sirmaur Kingdom was there.
 In 1793, Ktoch King or Kangda King Sansarchand attacked on Kahllod /Bilaspur and captured   Gadhi (Forts ) of North Sutlej River from King Mahachand. Bilaspur King requested help from King Dharmaprakash of Sirmaur Thakurai or Kingdom. Mahachand agreed to pay one lakh rupees as gifts to Dharmaprakash. Dharmaprakash had small Thakurais under his Kingdom. They along with army of Dharamprakash and Mahachand reached to  Chartadu of Kangda Kingdom. Kangda King Sanasarchand came with his army to stop the force of Mohanchand and company. Sansarchand killed Dharmapraksh in battle of Chartadu.
     Dharmaprakash did not have any child. Therefore, his brother Karmpraksh ascended the throne of Sirmaur. However, many Sirmaur officers were unhappy by Karmpraksh getting the crown.  Those dissatisfied officers conspired for Kunvar Ratna Singh getting Sirmaur Kingdom. Ratnasingh was also brother of Dharamprakash.  The force of conspirators surrounded Karmprakash in Kangar Fort 32 miles away from Nahan. There was person who resembled with Karmaprakash. He was killed in the battle. The conspirators rumored that Karmaprakash is killed in the battle. There was chaos in whole of Sirmaur. Karmaprakash ran to Kalsi (Garhwal) with his fmailes. Ratna Singh was crowned as Ratnaprakash.
 Karmaprakash requested help from Gorkha Commander Ranjor Thapa the son of Amar Singh Thapa. Gorkha army attacked on Sirmaur for helping Karmaprakash. Gorkha captured Sirmaur and Gorkha expelled Ratanprakash and he took asylum, in Morni Fort. Instead of handing Sirmaur Kingdom to Karma Prakash, Gorkha included Sirmaur under Gorkha regime. Gorkha established their government there.  Karma Prakash was left in lurch. He stayed in Subathu of Ramgarh Thakurai for awhile and then fled to Buria where he lived till his death in 1826.


*** History of Gorkha /Nepal Rule over Kumaun, Garhwal and Himachal (1790-1815) to be continued …. 46
                    
Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com25/2/2015
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -565
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
XX

                    Reference

Atkinson E.T., 1884, 1886 , Gazetteer of  Himalayan Districts …
Hamilton F.B. 1819, An Account of Kingdom of Nepal and the territories
Colnol Kirkpatrik 1811, An Account of Kingdom of Nepal
Dr S.P Dabral, Uttarakhand ka Itihas part 5, Veer Gatha Press, Dogadda
Bandana Rai, 2009 Gorkhas,: The Warrior Race
Krishna Rai Aryal, 1975, Monarchy in Making Nepal, Shanti Sadan, Giridhara, Nepal
I.R.Aryan and T.P. Dhungyal, 1975, A New History of Nepal , Voice of Nepal
L.K Pradhan, Thapa Politics:
Gorkhavansavali, Kashi, Bikram Samvat 2021 
Derek J. Waller, The Pundits: British Exploration of Tibet and Central Asia page 172-173
B D pande, Kumaon ka Itihas
Sharma , Nepal kin Aitihasik Rup Rekha
Chaudhari , Anglo  –Nepalese Relations
Pande, Vasudha , Compares Histriographical Traditions of Gorkha Rule in Nepal and Kumaon
Pradhan , Kumar, 1991, The Gorkha Conquests , Oxford University  Press

XX
Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Pauri Garhwal, Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Chamoli Garhwal, Nainital Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  &  History of Gorkha Rule in Rudraprayag Garhwal, Almora Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Tehri Garhwal, Champawat Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Uttarkashi Garhwal, Bageshwar Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh; Gorkha Capturing Sirmaur Kingdom, Himachal  & History of Gorkha Rule in Dehradun Garhwal, Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand, Himachal Pradesh;History of Gorkha Rule over Sirmaur Himachal, History Gorkha Capturing Kangda, Kingdom, Himachal, History Gorkha Capturing Bilaspur Himachal; Gorkha Capturing Kota  Kingdom, Himachal; History Gorkha Capturing Bushehar Kingdom Himachal; History Gorkha Rule Kyunthal, Himachal