उत्तराखंडी ई-पत्रिका की गतिविधियाँ ई-मेल पर

Enter your email address:

Delivered by FeedBurner

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

उत्तराखंडी ई-पत्रिका

Thursday, October 30, 2014

टूर ऑपरेटरों को सर्च इंन्जिन ऑप्टिमाइजेसन का ज्ञान आवश्यक है

Knowledge of  Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators 

                (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--96  

                                                      
उत्तराखंड में पर्यटन  आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 96   

                                               लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन  विक्री प्रबंधनविशेषज्ञ ) 

टूर ऑपरेटर छोटा हो , मध्यम हो या बड़ा हो उन्हें  इंटरनेट मार्केटिंग का आधार लेना होता ही है।  इंटरनेट मार्केटिंग में सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन  आधारिक ज्ञान आवश्यक है।  
                            सर्च इंजिन

  सर्च इंजिन एक सॉफ्ट वेयर है जो   रोल्ड वाइड वेब या संसार के सभी इंटरनेट जालों (world wide web ) से सूचना खोजता है। गूगल , याहू आदि सर्च इंजिन है और खोजी  अन्य सर्च इंजिन में 
कोई शब्द भरता है तो सर्च इंजिन सभी संबंधित सूचनाओं का ढेर लगा देता।  जैसे आप गूगल सर्च में भीष्म कुकरेती टाइप करोगे तो आपको वे सभी पेज सामने आ जायेंगे जिनमे भीष्म कुकरेती आया है। 
  आजकल इस्लामिक देशों ने फैथफुल सर्च इंजिन भी ईजाद कर लिया है  अवांछित विषयों की खोज रोक देता है जैसे यूएई में प्रोनो फिल्म  खोजा जा सकता है। 
    निम्न सर्च इंजिन दुनिया में मुख्य हैं -
सर्च इंजिन ----------मार्किट शेयर %
गूगल ----------------६८. ६९ 
बैयडू ----------------१७.१७ 
याहू ------------------६. ७४ 
बिंग -------------------६. २२ 
                          सर्च इंजिन की कार्यशैली 
सर्च इंजिन की कार्यशैली में
वेब क्रॉलिंग 
इंडेक्सिंग 
सर्चिंग की क्रमगत तकनीक काम आती हैं
वेब कॉलिंग को मकड़ा या स्पाइडर भी कहते हैं। यह world wide web से खोज करता है। 
फिर इंडेक्सिंग  इंगितिकरण होता है याने क्रॉलर के बाद कौन सा पेज कैसे लगेगा तकनीक काम आती है।
और फिर सर्चिंग या खोज शुरू होता है। 
जब आप कोई शब्द (की वर्ड ) गूगल में टाइप करते हैं तो क्रॉलिंग से इंडेक्सिंग होती है फिर खोज। 
कौन सा पेज गूगल सर्च इंजिन में पहले आता है वह की वर्ड्स (Key Word ) सिद्धांत अनुसार आता है। 
  सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन का अर्थ होता है की आपके वेब साइट का प्रथम दूसरे पेज में आना। जब यदि कोई ग्राहक टूर के बारे में टाइप करता है तो टूर व्यापारी का उद्येस्य होता है की  वेब साइट गूगल/याहू आदि सर्चइंजिन  के प्रथम पेज में आये. 
सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन के कुछ मूलभूत नियम -
१- विषय राजा है - विशिष्ठ व वे विषय जिन्हे आपके पाठक /ग्राहक अधिक चाहते हैं , उन विषयों का होना आवश्यक है 
२- 'की वर्ड ऑप्टिमाइजेसन' का ध्यान अति आवश्यक है 
३- हर पेज में मैटा डाटा होना चाहिए 
४- आपके हर पेज का शीर्षक होना चाहिए और पेज के बारे में जानकारी होनी चाहिए 
 ५-आपकी वेब साइट का लिंक सही व काम का होना चाहिए 
६- सोसल साइट साइट से जुड़िये 
७- बैक लिंक का ध्यान रखिये 
८- फोकस याने अपने ग्राहकों की रूचि तक सीमित रहिये जिससे आपके विषयों को सर्च इंजिन क्राउलर  शीघ्र खोज सके 
९- फोटो आदि सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन के नियमों के तहत डालिये 
१०- पेड़ या पेड क्लिक जोड़िये 
११- UCL Domain पर रहिये रहिये 
१२- सर्च इंजिन सलाहकार की सहायता लीजिये 
१३- हमेशा अपने वेब साइट  विश्लेषण करते रहिये 


** आगे पढ़िए - की वर्ड्स की हैसियत 


Copyright @ Bhishma Kukreti  30 /10//2014  

Contact ID bckukreti@gmail.com
Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन  आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी 

                                   
 References

1 -
भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना शैलवाणी (150  अंकोंमें ) कोटद्वार गढ़वाल

Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand;Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators inMarketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand;Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators inMarketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators inMarketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand;Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand; Search Engine Optimization is Essential for Tour Operators in Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;

Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom

Foreign Policy of Garhwal Kings in Pal /Shah Period -2
Administration, Social and Cultural Characteristics History of Garhwal in Shah Dynasty -31 

History of Garhwal including Haridwar (1223- 1804 AD) –part -220     
   History of Uttarakhand (Garhwal, Kumaon and Haridwar) -468 
                        By: Bhishma Kukreti (A History Research Student)

            Initially till thirteen century, in Tibet, the political situation was same as of Garhwal. There were tens of Chieftains (Garhpati) who were ruling tinny area. Daba Gadhi was behind Janskar Hills adjacent North  to Garhwal.
   Till Garhwal Kingdom was not established by Pal Kings and there were Garhpati in Garhwal, the chieftains and looters from Tibet used to attack on Bhotantik regions (Neeti to Mana) of Garhwal. Those looters and chieftains used to loot grains, animals and women from Garhwal. There is no authentic records of Tibet capturing, ruling north regions of Garhwal but still today, China had opposite perception about bordering line.
                In Manshah time, Jeetu Bagdwal was regional commander /officer of Neeti valley and people worship Jeetu Bagdwal as Bhad Gramdevta (village deity).
     The letter of Father Andrede states that the Sarswati valley or Mana valley was under the rule of Shyamshah(1624)
  The geographical situation of bordering region of Daba (Tibet) and Garhwal (India) is such that neither Garhwal could capture Daba permanently nor it was possible for Daba Kings to rule over Mana –Neeti valley.
       Though, army of Shyamshah captured Daba but could not stay there in winter season. Garhwal chief of army Madho Singh Bhandari erected terraces for marking the bordering line between Daba and Garhwal. Fateshah also attacked on Daba.
             There were wars between Garhwal and Daba (Tibet, China). However, the export and import business was continuous between Daba and Garhwal till 1962.

Copyright@ Bhishma Kukreti Mumbai, India, bckukreti@gmail.com30/10/2014
History of Garhwal – Kumaon-Haridwar (Uttarakhand, India) to be continued… Part -469
(The History of Garhwal, Kumaon, Haridwar write up is aimed for general readers)
History of Garhwal from 1223-1804 to be continued in next chapter ….
History of Characteristics of Garhwal Kings Shah dynasty, to be continued

                     
Notes on South Asian Modern Period  History of Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Pauri Garhwal; South Asian  Modern Period  History of Chamoli Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Rudraprayag Garhwal;  South Asian Modern  History of Tehri Garhwal; South Asian Modern  History of Uttarkashi Garhwal;  South Asian Modern Period   History of Dehradun, Garhwal;  Modern  History of Haridwar ; South Asian Modern Period   History of Manglaur, Haridwar;  South Asian Modern Period   History of Rurkee Haridwar ;  South Asian Modern Period   History of Bahadarpur Haridwar ; South Asian Modern Period History of Haridwar district, South Asian History of Bijnor old Garhwal
XX Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Rudraprayag Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Chamoli Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Pauri Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Bijnor , old Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Haridwar Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Dehradun Garhwal History; Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Uttarkashi Garhwal History;  Foreign Policy with Daba, Tibet (China) of Garhwal Kingdom in context Tehri Garhwal History;

मैंगा अल्लु का तीन यार - बणिया जमाखोर , अधिकारी घूसखोर अर हरामी नेता

चबोड़ , चखन्यौ , घपरोळ ::: भीष्म कुकरेती 


टीवी ऐंकर - आज हम जगप्रसिद्ध भाजी /भुज्जि /सब्जी से मुखाभेंट करला अर मालुमात करला कि आखिर क्या कारण च कि अल्लु भुज्ज्युं राजा किलै च ?
टीवी दर्शक - आज भारत मा मैंगो  च इलै अल्लु भुज्ज्युं राजा च 
ऐंकर - अल्लु जी ! आपको जनम स्थान कख च ?
अल्लु -दक्षिण अमेरिका पेरू  क्षेत्र मा अर आठ दस हजार साल पैलि मनिख मेरी खेती करण सीखि गे छा। 
दर्शक -यां इतिहास जाणिक म्यार रुस्वड़म अल्लु थुका ऐ जाल !
ऐंकर -आप यूरोप मा कनै ऐ ह्वाला ?
अल्लु -स्पेनी लोग मि तैं पेरू बिटेन यूरोप लैन अर सोलहवीं सदी मा मेरी खेती  यूरोप मा शुरू ह्वे गे छे।  सत्तरहवीं अर अठारवीं सदी मा  मेरि गणत  यूरोपौ मुख्य भुज्युं मा हूण लग गे छे। 
दर्शक -यां यीं जानकारी से म्यार पुटुक थुका भर्याल !
ऐंकर -भारत मा कब प्रवेश ह्वे होलु ?
अल्लु -सत्तरहवीं सदी मा ब्रिटिश मिसिनरी वळ मि तैं भारत लैन। आज भारत कु स्थान आलू उत्पादन मा  चीन का बाद दुसरर  स्थान च। 
दर्शक -यां ब्रिटिश लोगुं बाराम बुले जांद कि ब्रिटिशर प्यार बि व्यापार का वास्ता करदन। 
ऐंकर -उत्तराखंड मा आपक प्रवेश कनकैक अर कै समौ पर ह्वे होलु 
अल्लु -1838 का करीब मेजर यंग न मेरी खेती देहरादून का पहाड्यूं मा शुरू करी छे। 
दर्शक -हाँ पर आज पहाड़ी लोग बि पहाड़ी अल्लु वास्ता तरसणा छन।  
ऐंकर -आपकी क्या खासियत च , याने 
अल्लु -याने ! न्युट्रिसनल वैल्यू क्या च ?
दर्शक -ठीक  भै एक मनुष्य जिंदगी  केवल अल्लु पर ज़िंदा रै सकद पर आज भारत मा अल्लु दिखेणा कख छन ?
ऐंकर -जी अल्लु जी ! न्युट्रिसनल वैल्यू !
अल्लु -इनर्जी च , कर्बोहाइड्रेट छन , मिनरल्स याने ट्रेस मेटल्स छन , लवण छन अर विटामिंन्स छन। 
दर्शक -ठीक च पर ऐन टैम पर त महंगा ह्वे जांद 
ऐंकर -इन बुले जांद बल अल्लु मा फैट याने वसा भौत हूँद ?
अल्लु -जी नही! यु लोग अज्ञानता का बस समझदन कि अल्लु मा फैट हूंद। मीमा मुंगरी , चौंळ , ग्यूं , सोयाबीन से बि कम फैट हूंद। 
दर्शक -सस्तो हो तो  बिंडी फैट बि चलल। 
ऐंकर -एक बात बताओ कि जब कि भारत मा 41 . 4 मिलियन मैट्रिक टन अल्लु हूंद फिर बि अल्लु इथगा मंहगा किलै च ?
अल्लु -कुछ मूलभूत  कारण छन। 
दर्शक -इकै करिक  बता !
ऐंकर -जरा बथावदी। 
अल्लु -सबसे पैल त या च कि किसान योजनाबद्ध खेती नि करदन।  जन कि ये साल अल्लु मंहगा ह्वे गे तो दुसर साल अधिकतर किसान अल्लु बुणो पैथर पोड़  जांदन अर एक साल अल्लु सस्ता ह्वेना कि दुसर साल बूंदि इ  नि छन.
दर्शक -द ल्या फिर से सरा दोष किसानो पर। 
ऐंकर -दुसर कारण ?
अल्लु -किसानो तै पैदावार /प्रोडक्टिविटी/यील्ड  बढ़ाणो बान ट्रेनिंग की कमी। अधिसंख्य  किसानुं तैं पता इ नी च कि कैं जातिक अल्लु बोण , कथगा खाद आदि दीण आदि आदि 
दर्शक -यां जै देस मा ट्रेनिंग तैं आफत समजे जावो  तो उख यी हाल होलु। 
ऐंकर -हैंक कमी ?
अल्लु -फिर जब अल्लु निकाळे जांदन तो खुदाइ मा ध्यान नि हूण से बीस -पचीस टका अल्लु चोटिला ह्वे जांदन। अर बर्बादी अधिक हूंद 
दर्शक -इखमा मा बि ट्रेनिंग चयेंद।  जै मजदूर तैं द्वी टैमौ भोजन नि मिल्द वै तैं समुचित औजार अर ट्रेनिंग कु द्यालु ?
ऐंकर -और ?
अल्लु -स्टोरेज  भण्डारीकरण  समुचित व्यवस्था नि हूण से हमर ड्यूरेबिलिटी कम ह्वे जांदी अर बर्बादी प्रतिशत बढ़ जांद। 
दर्शक -पर भण्डारीकरण व्यवस्था की जिम्मेदारी कैक च ?
ऐंकर -आप अचाणचक  मंहगा किलै ह्वे जाँदा ?
अल्लु -जमाखोर बणियों की जमाखोरी, सरकारी अधिकार्युं घूसखोरी अर कमीना नेताओं द्वारा जमाखोर अर घूसखोरो तैं प्रोत्साहन दीण से। 
दर्शक -मोदी जी ! अच्छा दिन कब आला ?



Copyright@  Bhishma Kukreti  30  /10 /2014       
*
लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है

Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar

राजनीति अर राजनीतिज्ञों बारा मा कथन /मुहावरा

गढ़वाळि हास्य -व्यंग्यकोष -भाग -27      

                               
Garhwali Humrous and Satirical Dictionary part -27    


                                              संकलन याने नकल ::: भीष्म कुकरेती 

एक राजनीतिज्ञ मा  थुड़ा देर मा क्या ह्वाल , भोळ क्या ह्वाल , हैंक साल  क्या ह्वाल बथाणो योग्यता त हूणि चयेंद दगड़ मा इन बथाणो योग्यता बि हूण चयेंद कि इन /यु किलै नि ह्वे। 
हरेक ब्वे भैरों जी से प्रार्थना करदी कि म्यार नौनु /नौनी प्रधानमंत्री ह्वे जा किंतु ऊख तलक पौंछणो  दौरान राजनीतिज्ञ कतै नि ह्वावो। 
राजनीतिज्ञ अफु पर बि  विश्वास नि करद तबि त राजनीतिज्ञ अपण बयान पर आश्चर्य करद अर अपण बयानों से साफ़ मुकर जांद। 
राजनीति समस्या /परेशानी ढूंढ़णो नाम च , समस्या कख च या कख नी खुजदि, गलत विश्लेषण करदी अर गलत समाधान पर समय बर्बाद करद। 
राजनीति माँ बेवकूफी , मूर्खता , गलतबयानी क्वी कमजोरी नी हूंद। 
व्यवहारिक राजनीती असलियत की उपेक्षा, तौहीन  करद  अर 2 +2 =4 मानण से इनकार करद । 
चुनाव मा राजनीतिज्ञ गरीबुं से वोट पाणो अर अमीरों से चंदा लीणो  कला च अर फिर दुयुं तैं एक दुसर से बचाणो /रक्षा करणो भरोसा बि दींद। 
हम मानिक चलदवां कि गलती करण मनुष्य गुण च अर दुसर पर भगार /लांछन/अभियोग  लगाण राजनीतिज्ञों काम च। 
व्यंग्यकार ,  हास्य लेखक तैं लिखणो विचारुं बान एकि काम करण चयेंद सरकारी  काम पर नजर 
अगर मि चोरी करुल तो राजधानी मा करुल किलैकि उख पकड्याणो डौर कम च। 


व्यंग्य शब्दकोश जारी रहेगा ……।
Bhishma Kukreti  29 /10/2014 

Garhwali Satire  Dictionary, Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in village Jaspur ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Dhangu Patti ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Dwarikhal Block ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Gangasalan Pargana ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Lainsdowne Tehsil ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Pauri Garhwal ; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Uttarakhand; Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in Central Himalaya ;Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in  North India;Garhwali Satire  Dictionary collected and edited by born in South Asia ;Garhwali Satire Dictionary; Garhwali send-up lexicon; Garhwali spoof vocabulary; Garhwali lampoon glossary; Garhwali Satire phrase book; word list; Garhwali Humor, Satire thesaurus;

Wednesday, October 29, 2014

मोदी जी ! यि त ग्यूं बि खते गेन अर नांग बि दिखे गेवां

चबोड़्या , चखन्यौर्या , घपरोळया :::: भीष्म कुकरेती   

  आजकलौ समौ मा नरेंद्र मोदी सबसे होस्यार राजनेता , सबसे पॉपुलर लीडर छन अर ऊंक भाग्यरेखा मा एकआधिकारवाद त छैं इ च। अच्काल मोदी जी जै  पर हथ लगाणा छन वु मुख्यमंत्री बण जाणु च ,  जै काम तैं हथ मा लीन्दन वै काम की बड़ै , प्रशंसा , वै कार्य की वाही वाही मिल्दी बस सुप्रीम कोर्ट मा विदेशों मा काळा धन का मामला मा बड़ी मात ही नि खै गेन अपितु इन सि ह्वे गे जन बुल्यां - ग्यूं बि खतेन अर स्या वा नांग बि दिखे गे। 
                       जब बिटेन नरेंद्र मोदी प्रधान मंत्री बणिन पिछली सरकार की पकयीं घीपक खिचड़ी खाणा छन , कॉंग्रेसी सरकार घोटिं  भांग पीणा छन अर कॉंग्रेस का कपड़ा पैरिक फर्र फर्र घूमिक देस ही ना  विदेश मा बि नाम कमाणा छन। 
              अब द्याखो ना जब दिल्ली से माँ वैष्णो देवी ,जम्मू का वास्ता विशेष ट्रेन ट्रैक आरम्भ करणै बारी आई त हुस्यार नरेंद्र मोदीन शुभारम्भ की हरी झंडी दिखाइ इन लग जन बुल्यां इथगा कठिन काम मोदी जीन करी होलु जब कि काम तो मनमोहन सरकार कु पूरो कर्युं छौ।
                      जन धन बैंक योजना तो यूपीए सरकार मा  चलणि ही छे वु त बिचारु राहुल गांधी का दुर्भाग्य छौ जो  यीं योजना तैं गति नि मील , सफल मार्केटिंग नि ह्वे अर मोदी जीन सरा दुनिया मा ढोल बजै दे कि जन -धन योजना मोदी जीक खोज च। 
            एक योजना बहुत दिनों से चलणि छे राजीव गांधी या फिरोज गांधी या कैफणी गांधी स्वच्छ ग्राम योजना।  बस मंथर गति से चलणि छे। मोदी जीन सांसद आदर्श ग्राम योजना नाम देकि यीं योजना तैं गति दे अर लोग समझणा छन , मी बि समजणु छौं अर इख तक कि राहुल गांधी हीन भावना से ग्रसित ह्वै गेन कि कास ! या प्रशंसा युक्त योजना प्रणव मुखर्जी , चिदंबरम जी बणादा।  जी  हाँ ! राहुल गांधी जी बि   मानिक बैठी गेन कि या योजना मोदी जीक मौलिक योजना च। 
                       जयराम रमेश जी याने भूतपूर्व केंद्रीय मंत्री की दुकान मा एक बोर्ड लग्युं छौ 'देवालय से पहले शौचालय ' नरेंद्र मोदी जीक सुनामी मा यु बोर्ड उड़दो उड़दो मोदीजीक दुकानिम चलि गे।  मोदी जीन बड़ा बड़ा रंगीन बल्ब लगैक बोर्ड चमकै दे अर हो हल्ला करिक जापनी प्रधानमंत्री , अमेरिकी राष्ट्रपति तैं चकाचक , झकाझक , झिलमिल बोर्ड क्या दिखाई कि जय रमेश ही ना सोनिया गांधी बि मनणि च कि 'हर परिवार को एक शौचालय ' योजना महान विचारक नरेंद्र मोदी जी की च । 
             मंगल ग्रह मा मंगलयान पठाणै , भिजणै सोच , योजना , कार्य कॉंग्रेस की छे।  पर जब मंगलयान मंगल ग्रह  की चौहद्दी मा पौंच तो मोदी जीन इन डुगडुगी बजाई,  इन ढोल बजाई अर जोर जोर से अपण पीठ अफिक थपथपाई कि इसरो का वैज्ञानिक बि समजण लगिन कि मगल ग्रह मा मंगलयान यीं सदी को महान नायक नरेंद्र भाई की वजह से ही पौंछ। 
               इनि जब नरेंद्र मोदीजीन भौत सा यूपीए सरकार का कामुँ तैं अपण बताई तो भारतवास्युं तैं क्वी दुख नि ह्वे, क्वी परेशानी नि ह्वे , क्वी किंक्वळि  बि नि लग किलैकि नरेंद्र भाई की मनशा बढ़िया छे , जनकल्याण की दिल से आयीं इच्छा छे , ख्वाइस छे। जब इच्छा , मनशा , ख्वाइस मा खोट नि हो तो लोग 35 -45 रुपया किलो अल्लु, 140 रुपया राजमा , सौ रुपया किलो हरड़ खरीदद बगत बि सरकार या प्रधानमंत्री तैं गाळी नि दींदन , श्राप नि दींदन उल्टां मुआफ कर दींदन। 
             किन्तु जब भाई नरेंद्र मोदीन देस -विदेश माँ व्याप्त काळो धन पर चुप्पी साधिं राइ तो लोगुं तैं नरेंद्र मोदी की मनशा पर शक हूण लग गे अर जब सुप्रीम कोर्ट मा विदेशी बैंको मा काळो धन का खातेदारों नाम बताण मा सरकारन  आनाकानी कार तो लोग समजी गेन कि नरेंद्र भाई का मन मा खोट च , दाळ मा कुछ काळो च , नरेंद्र भाई विदेशुं मा धर्युं काळु धन तो जाणि द्यावो देस मा जु ब्लैक मनी च वै ब्लैक मनी का बारा मा बि नि सुचणा छन। नरेंद्र भाई भूली गेन कि लोगुं आसा तो अब बि च कि देस -विदेश कु काळो धन भारत तैं मिल जावो।  पर छै इ मैना मा नरेंद्र मोदी  की मनशा पर सवालिया निशान लगल  त   महान धर्मनिरपेक्ष दिग्विजय सिंह , यीं दशाब्दी का महान कॉमरेड यचुरी अर यीं सदी का स्वघोषित  समाजवादी नीतेश कुमार तैं बि  उम्मीद नि छे कि काळो धन का मामला मा नरेंद्र मोदी की मनशा पर प्रश्न चिन्ह लगल । 
               वित्त मंत्री अरुण जेटली कु इंटव्यू कि विदेसी बैंकुं मा काळा धन का खातेदारुं नाम उजागर हूण से कॉंग्रेस शर्मसार होली से तो मोदी सरकार की पोल खुलि गे कि मोदी सरकार विदेसूं अर देस मा काळा धन भैर लाणो बारा मा कतई बि गंभीर नी च।  अरुण जेटलीक इन्टरव्युंन सरकार की गलत मनशा की ही कलई खोल दे।  
             ब्याळि  28  /10 /2014  कुण सुप्रीम कोर्टन विदेशो मा जमा काळो धन का मामला मा जनता की तरफ से   मोदी सरकार पर चमाटा मार , थप्पड़ मार , खैड़ा लगैन   नरेंद्र मोदी सरकार पर या चमकताळ , थप्पड़ अर खैड़ा की गूंज साफ़ साफ़ धै लगाणी च  कि मोदी जी !  ग्यूं बि खतेन अर  आपकी नीयत , आपकी मनशा, आप  नांगी ह्वे गेन। 
  


Copyright@  Bhishma Kukreti  29  /10 /2014       
*
लेख में  घटनाएँ ,  स्थान व नाम काल्पनिक हैं । लेख  की कथाएँ चरित्र व्यंग्य रचने  हेतु सर्वथा काल्पनिक है



Garhwali Humor in Garhwali Language, Himalayan Satire in Garhwali Language , Uttarakhandi Wit in Garhwali Language , North Indian Spoof in Garhwali Language , Regional Language Lampoon in Garhwali Language , Ridicule in Garhwali Language  , Mockery in Garhwali Language, Send-up in Garhwali Language, Disdain in Garhwali Language, Hilarity in Garhwali Language, Cheerfulness in Garhwali Language; Garhwali Humor in Garhwali Language from Pauri Garhwal; Himalayan Satire in Garhwali Language from Rudraprayag Garhwal; Uttarakhandi Wit in Garhwali Language from Chamoli Garhwal; North Indian Spoof in Garhwali Language from Tehri Garhwal; , Regional Language Lampoon in Garhwali Language from Uttarkashi Garhwal; Ridicule in Garhwali Language from Bhabhar Garhwal; Mockery  in Garhwali Language from Lansdowne Garhwal; Hilarity in Garhwali Language from Kotdwara Garhwal; Cheerfulness in Garhwali Language from Haridwar;

Akhyon man: Garhwali Poetries Searching Humanity and Attacking Putrefying System

Critical Review of Garhwali Literature- 2289
                     (Review of Modern Garhwali Literature series)
  Review of Garhwali Poetry Collection ‘Ankhyon man’ by Gajendra Nautiyal  
           Review by: Bhishma Kukreti (Regional Language Promoter)

           Readers would definitely enjoy the Garhwali poetry collection ‘Akhyon man’.  ‘Akhyon man’ a Garhwali poetries collection is certainly a notable poetry collection in Modern Garhwali Poetry world. The poetries are in search of humanity and at the same time attacking, criticizing, raising questions about rotting present system in government administration, politics and society.
   There are three types of poetries in this volume of drama activist, social worker and lyrist Gajendra Nautiyal –Ankhyun man, Ankhyunsi and Ankhyun thai . In Ankhyun man portion, the poet tries to search the missing humanity in present world. In Ankhyunsi and Ankhyun parts the poet directly attacks on putrefying system in the government, politics and society.  Second portion poems are lyrical and in old Sanskrit chhanda pattern.   
 The following poem from ‘Ankhyun man’ portion is proof that poet has his own experience about loss of humanity in this time -
    मनखि
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
यख खोजि वख खोजि
                  मनखि मै तैं मिली कखी नीं
रिटि रिवाज धै लगई
                 बिंगी कैन नीं
भभड़ाट छिबड़ाट  भागदा देखि
               मनखि गांणी क्वी
बैठिक गैल मं मनखि जनु
                बच्यांणि क्वी भि नी
   The social activist turned lyrist Gajendra attacks system by various ways, means and subjects, He criticizes the conditions of present Uttarakhand where the dreams of people are falling flat, all the governments came in power never tried to fulfill the aspirations of people. The poet Nautiyal condemns the lies of politicians, administration and politicians for their false works to fulfill the people needs.   


हिसाब द्या 
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
हमन जु ल्वै बगाई थौ वैकु हिसाब द्या
फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
ढकली नांग भूख सोचिक लड़ि थया
गया कख सुपिन्यो दंदोळ हम बता फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
रिटदि  आँखि धारु धारु आज तक किलै
अपणा अपणै धोरा नि किलै बिंगैइ द्या फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
भाई भाई बांट्या किलै खोळा खोळौ किलै
मनखि मनख्यात मिटै तुमैंइ मिलि छ क्या फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
धोरा नेड़ा था कबी चली गया दुरु
घंणा घंणा नेता बण्या तमाशु देख ल्या फूलों कु रंग गै कख बोला जबाब द्या
 The prominent poet Gajendra did not leave criticizing the economical corruption found in government and in society too and Gajendra also cites the mental corruption in the society. Poet is under severe pain by seeing the worsening condition of rural Garhwal due to Mass Migration.
There are lyrical poems in this volume. There are small poems called Chhitga too and those are satirical and those are sharp in nature-
  कुझणि भै
कवि - गजेन्द्र नौटियाल
तनखा खै
कमीशन खै
कुछ लुकाई
कुछ मुछ्याई
मन्ना बाद
कुझणि भै
कैन खाई
  All the poems are easily understandable due to simple phrases and poet is successful in creating different images by common symbols of Garhwal.
The poet has been successful using Tehri Garhwal dialects but understandable by all Garhwalis from all regions.
  Prominent critic of Garhwali Literature appreciated the efforts of Poet Gajendra Nautiyal for illustrating his experiences.
Akhyon man
 Garhwali Poetries collection
Year of Publication – 2013
Poet Gajendra Nautiyal
Winsar Publishing Co
Dispensary road Dehradun
Price -100/-
Contact 09412997039
Copyright@ Bhishma Kukreti 28/10//2014
Bhishma Kukreti, 2013, Angwal, Garhwali Kavita Puran (History of Garhwali Poetry) Dehradun, India 
Critical Review of Garhwali Literature to be continued…
Critical Review of Garhwali Poetry Collection to be continued

कामयाब पर्यटन व्यापारिक वेबसाइट के मुख्य गुण

Characteristics of Good Tour Business Website 

                            (Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series--95  

                                                      
उत्तराखंड में पर्यटन  आतिथ्य विपणन प्रबंधन -भाग 95   

                                               लेखक : भीष्म कुकरेती  (विपणन  विक्री प्रबंधनविशेषज्ञ ) 

पर्यटन हो या अन्य व्यापार , इंटरनेट मार्केटिंग की पहली शर्त है सही , कामयाब , ग्राहक गुणी वेबसाइट।  
कामयाब ब्यापारिक वेबसाइट  मुख्य गुण होते हैं -
१- व्यवस्थित वेब डिजाइन 
 १ब -सर्च इंजिन ऑप्टिमाइजेसन समन्वयी डिजाइन 
२- व्यापार और ग्राहकों के हिसाब से वेब डिजाइन
३- आकर्षक , विशिष्ठ  नाम और URL
४-आकर्षक वेबसाइट 
५- सही, सरल ,  तर्कपूर्ण मार्ग मानचित्र  (Logical Road Map ) कि ग्राहकों को जानकारी प्राप्त करने में परेशानी ना हो, डिजाइन में जटलिता कतई नही होनी चाहिए 
६- महत्वपूर्ण व्यापारिक जानकारियां (अपने  परिचय के साथ ) 
७- संबंध स्थापित करने की सुविधा 
८- ग्राहक हेतु वेब के अंदर घूमने हेतु सरल नेविगेसन /आवागमन के मार्ग -परिचय , प्रोडक्ट ,ईमेल आदि , चित्र , मूल्य , बुकिंग के सरल साधन 
 ९-ग्राहक के पहचान को गुप्त रखने , बैंक सेक्युरिटी का प्रबंध
१०- सोसल मीडिया जैसे फेसबुक या अन्य असोसिएसनों के साथ जोड़ी बनाने के  साधन में हों
११- मोबाईल व अन्य तकनीकों के साथ जोड़ी बनाने के साधन 
 १२-सवाल -जबाब का पृष्ठ 
 १३-सही पृष्ठ 
१४- अफिलयेटेड मार्केटिंग के लिए जगह 
१५- सही मेहमानबाजी
१६- सरल कॉन्टेंट या विषय  अनावश्यक विषयों से दूरी  और ये विषय ग्राहक को आकर्षित करें 
१७- डिजाइन का ध्येय हो की ग्राहक कुछ ना कुछ कार्य करे /कर्म की और चले //बुकिंग करे 


Copyright @ Bhishma Kukreti  28 /10//2014  

Contact ID bckukreti@gmail.com
Tourism and Hospitality Marketing Management for Garhwal, Kumaon and Hardwar series to be continued ...

उत्तराखंड में पर्यटन  आतिथ्य विपणन प्रबंधन श्रृंखला जारी 

                                   
 References

1 -
भीष्म कुकरेती, 2006  -2007  , उत्तरांचल में  पर्यटन विपणन परिकल्पना शैलवाणी (150  अंकोंमें ) कोटद्वार गढ़वाल


Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and  Hospitality Industry Development  in Uttarakhand;Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Haridwar Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pauri Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Dehradun Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website forMarketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Uttarkashi Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Tehri Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Rudraprayag Garhwal, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Chamoli Garhwal, Uttarakhand;Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Udham Singh Nagar Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website forMarketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Nainital Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Almora Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Champawat Kumaon, Uttarakhand; Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development  in Bageshwar Kumaon, Uttarakhand;Characteristics of Good Tour Business Website for Marketing of Travel, Tourism and Hospitality Industry Development in Pithoragarh Kumaon, Uttarakhand;